Bratislava 22. novembra (TASR) - Slovensko už nemôže vyrokovať zmenu svojho záväzku z plánu obnovy zaviesť a používať v rozpočte od budúceho roka výdavkové limity. Ich konkrétne nastavenie je však na nás. V súvislosti s aktuálnou diskusiou o výdavkových limitoch na to na sociálnej sieti upozorňuje sekcia plánu obnovy Úradu vlády (ÚV) SR.

"Vzhľadom na to, že bol tento míľnik súčasťou prvej žiadosti o platbu, za ktorú už Slovensko získalo 458 miliónov eur, nie je právne možné spätne jeho obsah meniť. Túto skutočnosť potvrdila aj Európska komisia (EK)," vysvetľuje inštitúcia, ktorá je zodpovedná za koordináciu realizácie plánu obnovy na Slovensku. V súčasnosti už SR žiada o druhú platbu vo výške 815 miliónov eur.

Na to, aby bola každá ďalšia žiadosť Slovenska zo strany EK kladne posúdená, nie je podľa európskych pravidiel možné zvrátiť míľnik alebo cieľ, ktorý bol súčasťou predchádzajúcich žiadostí o platbu. "Európska komisia Slovensku už v októbri potvrdila, že nezavedenie výdavkových limitov do rozpočtu 2023 bude považovať za zvrátenie míľnika, čo spôsobí vážne finančné a reputačné následky," upozornila sekcia plánu obnovy.

Každá žiadosť o platbu je pritom posúdená nielen komisiou, ale aj výbormi Rady EÚ, v ktorých sú zástupcovia členských štátov. Krajina pred nimi obhajuje plnenie každého míľnika. "Našou povinnosťou bude pred ostatnými členskými štátmi dokázať, že nedošlo k zvráteniu, resp. zrušeniu predtým splneného opatrenia - v opačnom prípade môže ktorýkoľvek členský štát našu žiadosť o platbu napadnúť a požiadať o jej prerokovanie na najbližšom zasadnutí Európskej rady," varujú predstavitelia plánu obnovy.

V takom prípade by musel predseda vlády pred hlavami ostatných členských štátov obhajovať riadne plnenie stanovených míľnikov a cieľov. Zrušenie predtým splneného míľnika, ani riešenie žiadosti o platbu jedného členského štátu na Európskej rade, zatiaľ nemajú v EÚ precedens.

Sekcia plánu obnovy pripomína, že výdavkové limity nie sú žiadna novinka. Predpokladá ich už ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti z roku 2011. Obsahuje ich programové vyhlásenie aktuálnej vlády a minulý rok sa stali aj súčasťou plánu obnovy. "Za zmenu zákona o rozpočtových pravidlách napokon 16. marca tohto roka hlasovala Národná rada SR, kde zákon prešiel ústavnou väčšinou, a to v počte 95 hlasov. Všetky koaličné strany hlasovali za," pripomínajú predstavitelia plánu obnovy.

Zároveň však zdôrazňujú, že EK neurčuje konkrétne nastavenie výdavkových limitov či výdavkov rozpočtu. "Európska komisia od Slovenska nepožaduje žiadnu konkrétnu úroveň výdavkových limitov ani nenastavuje preferencie v štruktúre výdavkov, toto je úloha vlády a jednotlivých ministerstiev," vysvetľuje sekcia.

Výdavkové limity sú nástrojom, ktorý má predchádzať rastu verejného dlhu na neudržateľné úrovne a chrániť stabilitu verejných financií. V zlých časoch, teda v recesii, sa limity neuplatňujú, resp. sa do nich nezapočítavajú jednorazové výdavky na odstraňovanie dočasných vplyvov krízy.

"Pre Slovensko je výhodnejšie správať sa rozpočtovo zodpovedne a zároveň získať zdroje z plánu obnovy potrebné pre veľké investície, než byť rozpočtovo nezodpovedný a riskovať stratu kredibility a ohroziť plán obnovy v celkovej sume šesť miliárd eur," dodáva inštitúcia zodpovedná za plán obnovy na Slovensku.