Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Komisia skonštatovala, že Slovensko sa vyznačuje veľmi nízkou intenzitou výskumu a vývoja tak vo verejnom ako aj v súkromnom sektore.
Autor TASR
Brusel 23. septembra (TASR) - Európska komisia (EK) dnes predstavila prvú obsiahlu analýzu stavu jednotného trhu pre výskum, teda Európskeho výskumného priestoru (EVP). Vyplýva z nej, že určitý pokrok sa podarilo dosiahnuť, ale všetky otázky ešte nevyriešili ani výskumné inštitúty s najlepšími výsledkami, hoci sa blíži konečný termín vytvorenia EVP, ktorý stanovili lídri EÚ na rok 2014.
Správa obsahuje faktovú základňu na posúdenie pokroku v cieľových oblastiach, ako napríklad otvorené a spravodlivé zamestnávanie výskumníkov alebo lepší obeh vedeckých poznatkov.
"Investície do rozvoja a výskumu sú dôležité, čo však potrebujeme, sú fungujúce systémy výskumu a inovácie, ktoré finančné prostriedky využívajú najlepším spôsobom. Potrebujeme, aby sa všetky členské štáty a všetky strany zapojené do výskumu a jeho financovania výrazným spôsobom zasadili za vytvorenie EVP,“ uviedla eurokomisárka zodpovedná za výskum, inováciu a vedu Máire Geogheganová-Quinnová.
Účelom EVP je umožniť, aby sa v cezhraničnom kontexte výskumní pracovníci, výskumné ustanovizne, ako aj podniky mohli lepšie pohybovať, lepšie súťažiť a spolupracovať. Dosiahlo by sa tak posilnenie výskumných systémov členských štátov EÚ, zvýšenie ich konkurencieschopnosti a umožnilo by sa im účinnejšie spolupracovať pri hľadaní riešení veľkých výziev.
Oblasti, ktoré vyvolávajú najviac starostí sa týkajú najmä skutočnosti, že investície do rozvoja a výskumu z verejných zdrojov ako podiel celkových verejných výdavkov majú v mnohých členských štátoch klesajúcu tendenciu. Okrem toho národné výskumné programy prebiehajú na základe odlišných pravidiel, rozvoj a realizáciu infraštruktúr ako sú intenzívne lasery či obrovské teleskopy brzdia finančné, manažérske a politické prekážky a transparentné zamestnávanie založené na zásluhách ešte stále nie je pravidlom pri všetkých výskumných pozíciách.
EK upozornila, že vyše polovica neobsadených pracovných miest sa neinzeruje na úrovni EÚ prostredníctvom portálu EURAXESS Jobs, čo blokuje mobilitu výskumníkov a môže viesť k situáciám, že na pracovnú pozíciu nie je vždy zadelený najvhodnejší kandidát.
Správa EK na rok 2013 uvádza, že Slovenská republika patrí do skupiny členských štátov, ktoré nie sú na dobrej ceste k dosiahnutiu cieľov stanovených v stratégii Európa 2020. SR si stanovila národný cieľ investícií do vedy a výskumu vo výške jedného percenta HDP. V roku 2011 však podiel investícií do tohto sektora bol 0,68 percenta HDP. Slovensko musí podľa EK zvýšiť každoročný podiel verejných aj súkromných investícií do vedy a výskumu. Aby bolo možné dosiahnuť ciele zo stratégie Európa 2020, SR by v priebehu obdobia 2010-2020 musela mať každoročný podiel investícií do vedy a výskumu na úrovni 4,7 percenta, čo je nad priemerom investícií v EÚ - 4,1 percenta.
Komisia skonštatovala, že Slovensko sa vyznačuje veľmi nízkou intenzitou výskumu a vývoja tak vo verejnom ako aj v súkromnom sektore. Ide o jedny z najnižších hodnôt v EÚ, aj v porovnaní s referenčnou skupinou susedných krajín ako Česká republika, Maďarsko či Slovinsko, kde intenzita výskumu a vývoja dosahuje priemer 1,27 percenta.
Správa obsahuje faktovú základňu na posúdenie pokroku v cieľových oblastiach, ako napríklad otvorené a spravodlivé zamestnávanie výskumníkov alebo lepší obeh vedeckých poznatkov.
"Investície do rozvoja a výskumu sú dôležité, čo však potrebujeme, sú fungujúce systémy výskumu a inovácie, ktoré finančné prostriedky využívajú najlepším spôsobom. Potrebujeme, aby sa všetky členské štáty a všetky strany zapojené do výskumu a jeho financovania výrazným spôsobom zasadili za vytvorenie EVP,“ uviedla eurokomisárka zodpovedná za výskum, inováciu a vedu Máire Geogheganová-Quinnová.
Účelom EVP je umožniť, aby sa v cezhraničnom kontexte výskumní pracovníci, výskumné ustanovizne, ako aj podniky mohli lepšie pohybovať, lepšie súťažiť a spolupracovať. Dosiahlo by sa tak posilnenie výskumných systémov členských štátov EÚ, zvýšenie ich konkurencieschopnosti a umožnilo by sa im účinnejšie spolupracovať pri hľadaní riešení veľkých výziev.
Vyše polovica neobsadených pracovných miest sa neinzeruje
Oblasti, ktoré vyvolávajú najviac starostí sa týkajú najmä skutočnosti, že investície do rozvoja a výskumu z verejných zdrojov ako podiel celkových verejných výdavkov majú v mnohých členských štátoch klesajúcu tendenciu. Okrem toho národné výskumné programy prebiehajú na základe odlišných pravidiel, rozvoj a realizáciu infraštruktúr ako sú intenzívne lasery či obrovské teleskopy brzdia finančné, manažérske a politické prekážky a transparentné zamestnávanie založené na zásluhách ešte stále nie je pravidlom pri všetkých výskumných pozíciách.
EK upozornila, že vyše polovica neobsadených pracovných miest sa neinzeruje na úrovni EÚ prostredníctvom portálu EURAXESS Jobs, čo blokuje mobilitu výskumníkov a môže viesť k situáciám, že na pracovnú pozíciu nie je vždy zadelený najvhodnejší kandidát.
Správa EK na rok 2013 uvádza, že Slovenská republika patrí do skupiny členských štátov, ktoré nie sú na dobrej ceste k dosiahnutiu cieľov stanovených v stratégii Európa 2020. SR si stanovila národný cieľ investícií do vedy a výskumu vo výške jedného percenta HDP. V roku 2011 však podiel investícií do tohto sektora bol 0,68 percenta HDP. Slovensko musí podľa EK zvýšiť každoročný podiel verejných aj súkromných investícií do vedy a výskumu. Aby bolo možné dosiahnuť ciele zo stratégie Európa 2020, SR by v priebehu obdobia 2010-2020 musela mať každoročný podiel investícií do vedy a výskumu na úrovni 4,7 percenta, čo je nad priemerom investícií v EÚ - 4,1 percenta.
Komisia skonštatovala, že Slovensko sa vyznačuje veľmi nízkou intenzitou výskumu a vývoja tak vo verejnom ako aj v súkromnom sektore. Ide o jedny z najnižších hodnôt v EÚ, aj v porovnaní s referenčnou skupinou susedných krajín ako Česká republika, Maďarsko či Slovinsko, kde intenzita výskumu a vývoja dosahuje priemer 1,27 percenta.
