Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa rozpočtovej rady dôvodom vysokej intenzity čerpania eurofondov je snaha na poslednú chvíľu ukončiť čo najviac projektov v tomto roku.
Autor TASR
Bratislava 20. októbra (TASR) - V tomto roku je rast hrubého domáceho produktu (HDP) ťahaný najmä zvýšeným čerpaním eurofondov v dôsledku konca programového obdobia. Napriek zvýšenej aktivite však hrozí, že Slovensko nestihne vyčerpať približne miliardu eur. Vo svojom aktuálnom komentári to tvrdí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ).
Slovenská ekonomika by mala v tomto roku rásť tempom na úrovni 3,2 %, teda takmer o jeden percentuálny bod rýchlejšie ako vlani. "V kontexte pokrízového vývoja ide o relatívne silné tempo rastu, v pozadí ktorého možno vidieť predovšetkým investície, ktoré medziročne poskočia podľa odhadov o 9,3 %, teda najviac od roku 2011," uviedla RRZ. V tomto roku však investíciám podľa rady pomáha čerpanie neobvykle veľkého objemu zdrojov z európskych fondov, s medziročným nárastom približne o 1,3 % HDP.
Podľa rozpočtovej rady dôvodom vysokej intenzity čerpania eurofondov je snaha na poslednú chvíľu ukončiť čo najviac projektov v tomto roku. Podľa platného pravidla je totiž možné čerpať prostriedky pridelené v rámci programového obdobia najneskôr do dvoch rokov od jeho skončenia. Všetky projekty vyfakturované alebo odovzdané po 31. decembri 2015 tak nebudú môcť byť preplatené v rámci programového obdobia 2007 až 2013. "Pri súčasnom tempe čerpania sa odhaduje, že z druhého programového obdobia sa nepodarí použiť približne jednu miliardu eur," predpokladá rozpočtová rada.
RRZ zároveň uviedla, že aj pre začiatok nového programového obdobia je charakteristické pozvoľné tempo čerpania prostriedkov. "Pre rok 2016 to znamená riziko, že rozbiehajúce sa programové obdobie 2014-2020 nedokáže v plnej miere nahradiť výpadok zo starého programového obdobia a výsledkom bude negatívny príspevok rastu, ktorý očakávame na úrovni 1,6 % HDP," tvrdí rada.
Tento výpadok by však podľa RRZ mohlo vykompenzovať, ak sa pre rozbehnuté a nedokončené projekty zo starého programového obdobia podarí nájsť nové zdroje financovania. Na druhej strane, k hospodárskemu rastu v budúcom roku by mohla prispieť aj tvorba súkromných investícií.
Rozpočtová rada definovala ďalšie negatívne a pozitívne riziká pre domácu a zahraničnú ekonomiku v nasledujúcom období. Ekonomický rast by mohlo ovplyvniť podpísanie zmluvy s automobilkou Jaguar Land Rover, či rýchlejšie čerpanie dostupných prostriedkov z eurofondov z programového obdobia 2007-2013.
Negatívne však môže vplývať vývoj geopolitickej situácie a utečeneckej krízy na sentiment podnikateľov v Európe, dôsledky kauzy Volkswagenu na podnikanie koncernu, či dodatočné deflačné tlaky z dovozu a z domáceho prostredia s negatívnym vplyvom na vývoj dlhu voči HDP. Riziko predstavujú aj spomaľujúce sa ekonomiky Ázie na ekonomickú výkonnosť obchodných partnerov Slovenska.
Slovenská ekonomika by mala v tomto roku rásť tempom na úrovni 3,2 %, teda takmer o jeden percentuálny bod rýchlejšie ako vlani. "V kontexte pokrízového vývoja ide o relatívne silné tempo rastu, v pozadí ktorého možno vidieť predovšetkým investície, ktoré medziročne poskočia podľa odhadov o 9,3 %, teda najviac od roku 2011," uviedla RRZ. V tomto roku však investíciám podľa rady pomáha čerpanie neobvykle veľkého objemu zdrojov z európskych fondov, s medziročným nárastom približne o 1,3 % HDP.
Podľa rozpočtovej rady dôvodom vysokej intenzity čerpania eurofondov je snaha na poslednú chvíľu ukončiť čo najviac projektov v tomto roku. Podľa platného pravidla je totiž možné čerpať prostriedky pridelené v rámci programového obdobia najneskôr do dvoch rokov od jeho skončenia. Všetky projekty vyfakturované alebo odovzdané po 31. decembri 2015 tak nebudú môcť byť preplatené v rámci programového obdobia 2007 až 2013. "Pri súčasnom tempe čerpania sa odhaduje, že z druhého programového obdobia sa nepodarí použiť približne jednu miliardu eur," predpokladá rozpočtová rada.
RRZ zároveň uviedla, že aj pre začiatok nového programového obdobia je charakteristické pozvoľné tempo čerpania prostriedkov. "Pre rok 2016 to znamená riziko, že rozbiehajúce sa programové obdobie 2014-2020 nedokáže v plnej miere nahradiť výpadok zo starého programového obdobia a výsledkom bude negatívny príspevok rastu, ktorý očakávame na úrovni 1,6 % HDP," tvrdí rada.
Tento výpadok by však podľa RRZ mohlo vykompenzovať, ak sa pre rozbehnuté a nedokončené projekty zo starého programového obdobia podarí nájsť nové zdroje financovania. Na druhej strane, k hospodárskemu rastu v budúcom roku by mohla prispieť aj tvorba súkromných investícií.
Rozpočtová rada definovala ďalšie negatívne a pozitívne riziká pre domácu a zahraničnú ekonomiku v nasledujúcom období. Ekonomický rast by mohlo ovplyvniť podpísanie zmluvy s automobilkou Jaguar Land Rover, či rýchlejšie čerpanie dostupných prostriedkov z eurofondov z programového obdobia 2007-2013.
Negatívne však môže vplývať vývoj geopolitickej situácie a utečeneckej krízy na sentiment podnikateľov v Európe, dôsledky kauzy Volkswagenu na podnikanie koncernu, či dodatočné deflačné tlaky z dovozu a z domáceho prostredia s negatívnym vplyvom na vývoj dlhu voči HDP. Riziko predstavujú aj spomaľujúce sa ekonomiky Ázie na ekonomickú výkonnosť obchodných partnerov Slovenska.
