Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Slovensko musí zmeniť vzdelávací systém, reagovať na štvrtú priemyselnú revolúciu, inak stratí konkurencieschopnosť i pracovné miesta s vyššou pridanou hodnotou.
Autor TASR
Bratislava 4. februára (TASR) - Slovensku môže chýbať v nasledujúcej dekáde štvrť milióna pracovníkov. V Podnikateľskom podcaste od A po ZZZ to uviedol člen Prezídia Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR a predseda Rady zamestnávateľov pre systém duálneho vzdelávania Andrej Hutta.
Pokračoval, že Slovensko musí zmeniť vzdelávací systém, reagovať na štvrtú priemyselnú revolúciu, inak stratí konkurencieschopnosť i pracovné miesta s vyššou pridanou hodnotou. "To, čo sa deje, je štrukturálna zmena profesií súvisiaca s novou technológiou. Zápas o pracovné miesta s vyššou pridanou hodnotou sa týka aj Slovenska. Začína nás však trápiť aj demografia a štruktúra školských odborov a detí, ktoré sa na ne hlásia. Hrozí, že o desať rokov bude na Slovensku chýbať 250.000 pracovníkov," konštatoval Hutta.
Ako povedal, ostatní môžu mať nedostatočnú kvalifikáciu na pracovné miesta, ktoré budú na Slovensku potrebné. "Toto je problém, ktorý identifikovali zamestnávatelia a je potrebné ho riešiť prostredníctvom prípravy odborného vzdelávania. Ak chceme mať o desať rokov pracovné miesta s vyššou pridanou hodnotou, potrebujeme na to prispôsobiť školský systém už dnes," povedal Hutta.
Podľa neho je kombinácia nemeckého a rakúskeho odborného vzdelávania pre slovenské podmienky najlepšia. "Štruktúra ešte reflektuje potreby Československa s väzbou na okolitý priestor, čo už dnes nekorešponduje s realitou. Nemôžeme ani učiť všetko a všade. Potrebujeme väčšie školské centrá, ktoré budú pripravovať drahšie profesie, ktoré sú technologicky náročné a potrebujú investície rádovo v miliónoch. Potom potrebujeme sieť škôl a školských zariadení, ktoré budú obhospodarovať ostatné odbory menej ekonomicky náročné," vysvetlil Hutta.
Zamestnávatelia by mali hrať kľúčovú rolu v systéme odbornej prípravy, pretože poznajú požiadavky a vývoj trhu, a preto by mali iniciovať obsah prípravy nových pracovníkov. Ako pozitívny príklad je podľa Huttu päť existujúcich podnikových škôl na Slovensku. "Toto je cesta, ktorou by sme mali ísť v niektorých segmentoch priemyslu. Poskytujú vzor aj pre ďalšie školy, ktoré by mali vznikať. V novele zákona o odbornom vzdelávaní sa podarilo upraviť vznik centier nadpodnikového vzdelávania. Živnostníci, malí a strední podnikatelia, ktorí nemajú dosť zdrojov, aby si sami zriaďovali vzdelávacie strediská, budú mať regionálne k dispozícii takéto spoločné zariadenia," dodal Hutta.
Pokračoval, že Slovensko musí zmeniť vzdelávací systém, reagovať na štvrtú priemyselnú revolúciu, inak stratí konkurencieschopnosť i pracovné miesta s vyššou pridanou hodnotou. "To, čo sa deje, je štrukturálna zmena profesií súvisiaca s novou technológiou. Zápas o pracovné miesta s vyššou pridanou hodnotou sa týka aj Slovenska. Začína nás však trápiť aj demografia a štruktúra školských odborov a detí, ktoré sa na ne hlásia. Hrozí, že o desať rokov bude na Slovensku chýbať 250.000 pracovníkov," konštatoval Hutta.
Ako povedal, ostatní môžu mať nedostatočnú kvalifikáciu na pracovné miesta, ktoré budú na Slovensku potrebné. "Toto je problém, ktorý identifikovali zamestnávatelia a je potrebné ho riešiť prostredníctvom prípravy odborného vzdelávania. Ak chceme mať o desať rokov pracovné miesta s vyššou pridanou hodnotou, potrebujeme na to prispôsobiť školský systém už dnes," povedal Hutta.
Podľa neho je kombinácia nemeckého a rakúskeho odborného vzdelávania pre slovenské podmienky najlepšia. "Štruktúra ešte reflektuje potreby Československa s väzbou na okolitý priestor, čo už dnes nekorešponduje s realitou. Nemôžeme ani učiť všetko a všade. Potrebujeme väčšie školské centrá, ktoré budú pripravovať drahšie profesie, ktoré sú technologicky náročné a potrebujú investície rádovo v miliónoch. Potom potrebujeme sieť škôl a školských zariadení, ktoré budú obhospodarovať ostatné odbory menej ekonomicky náročné," vysvetlil Hutta.
Zamestnávatelia by mali hrať kľúčovú rolu v systéme odbornej prípravy, pretože poznajú požiadavky a vývoj trhu, a preto by mali iniciovať obsah prípravy nových pracovníkov. Ako pozitívny príklad je podľa Huttu päť existujúcich podnikových škôl na Slovensku. "Toto je cesta, ktorou by sme mali ísť v niektorých segmentoch priemyslu. Poskytujú vzor aj pre ďalšie školy, ktoré by mali vznikať. V novele zákona o odbornom vzdelávaní sa podarilo upraviť vznik centier nadpodnikového vzdelávania. Živnostníci, malí a strední podnikatelia, ktorí nemajú dosť zdrojov, aby si sami zriaďovali vzdelávacie strediská, budú mať regionálne k dispozícii takéto spoločné zariadenia," dodal Hutta.
