Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa prognóz EK by najvyšší rast HDP malo zaznamenať Estónsko (3,1 percent), za ktorým nasleduje Slovensko (2 percentá). Mimo krajín eurozóny by vyšší rast HDP malo mať iba Rumunsko (2,2 percent).
Autor TASR
Brusel 7. septembra (TASR) - Krátkodobý výhľad pre hospodárstvo EÚ zostáva nestabilný, ale v roku 2013 sa počíta s postupným obnovením rastu HDP a v roku 2014 s jeho ďalším posilnením, uviedla dnes Európska komisia (EK) vo svojej prognóze ekonomického rastu pre budúci rok. Slovensko by z hľadiska rastu HDP v krajinách eurozóny malo obsadiť druhé miesto, po Estónsku.
V roku 2012 by sa mal HDP v EÚ v ročnom horizonte znížiť o 0,3 percent a v eurozóne o 0,4 percent. V roku 2013 by mal rast HDP dosiahnuť v EÚ 0,4 percent a v eurozóne 0,1 percent. Nezamestnanosť v EÚ by podľa očakávaní mala zostať veľmi vysoká.
Podľa prognóz EK by najvyšší rast HDP malo zaznamenať Estónsko (3,1 percent), za ktorým nasleduje Slovensko (2 percentá). Mimo krajín eurozóny by vyšší rast HDP malo mať iba Rumunsko (2,2 percent).
Rozsiahle vnútorné a vonkajšie nerovnováhy, ktoré vznikli v predkrízových rokoch, sa podľa správy EK zmenšujú, tento proces však v niektorých krajinách naďalej vplýva na domáci dopyt a hospodárska činnosť v jednotlivých členských štátoch sa významne odlišuje. Zároveň sa postupne obnovuje konkurencieschopnosť stratená v prvej dekáde existencie hospodárskej a menovej únie v niektorých členských štátoch, takže rast vývozu by sa mal postupne zvyšovať v závislosti od opätovného zrýchľovania celosvetového obchodu. Tento proces obnovovania rovnováhy je posilňovaný ďalším pokrokom pri konsolidácii verejných financií.
Prijaté štrukturálne reformy by mali začať prinášať ovocie počas obdobia, ktorého sa týka predpoveď, kým pokrok pri budovaní štruktúry hospodárskej a menovej únie naďalej posilňuje dôveru. Toto by malo pripraviť cestu pre intenzívnejší a rovnomernejší rozvoj v roku 2014.
V roku 2014 by mal rast HDP dosiahnuť v EÚ 1,6 percent a v eurozóne 1,4 percent. V prípade Slovenska by rast HDP mal byť na úrovni 3 percent.
"Naše prognózy poukazujú na postupné zlepšovanie výhľadu rastu v Európe od začiatku budúceho roku. Významné politické rozhodnutia položili základy pre posilňovanie dôvery. Napätie na trhu sa znížilo, nie je však dôvod na prehnanú spokojnosť," uviedol v súvislosti so správou EK komisár pre hospodárske a menové záležitosti Olli Rehn.
Rehn upozornil, že Európa musí aj naďalej spájať zdravé fiškálne politiky so štrukturálnymi reformami s cieľom vytvoriť podmienky pre udržateľný rast, aby nezamestnanosť klesla zo súčasnej neprijateľne vysokej úrovne.
V roku 2012 by sa mal HDP v EÚ v ročnom horizonte znížiť o 0,3 percent a v eurozóne o 0,4 percent. V roku 2013 by mal rast HDP dosiahnuť v EÚ 0,4 percent a v eurozóne 0,1 percent. Nezamestnanosť v EÚ by podľa očakávaní mala zostať veľmi vysoká.
Podľa prognóz EK by najvyšší rast HDP malo zaznamenať Estónsko (3,1 percent), za ktorým nasleduje Slovensko (2 percentá). Mimo krajín eurozóny by vyšší rast HDP malo mať iba Rumunsko (2,2 percent).
Rozsiahle vnútorné a vonkajšie nerovnováhy, ktoré vznikli v predkrízových rokoch, sa podľa správy EK zmenšujú, tento proces však v niektorých krajinách naďalej vplýva na domáci dopyt a hospodárska činnosť v jednotlivých členských štátoch sa významne odlišuje. Zároveň sa postupne obnovuje konkurencieschopnosť stratená v prvej dekáde existencie hospodárskej a menovej únie v niektorých členských štátoch, takže rast vývozu by sa mal postupne zvyšovať v závislosti od opätovného zrýchľovania celosvetového obchodu. Tento proces obnovovania rovnováhy je posilňovaný ďalším pokrokom pri konsolidácii verejných financií.
Prijaté štrukturálne reformy by mali začať prinášať ovocie počas obdobia, ktorého sa týka predpoveď, kým pokrok pri budovaní štruktúry hospodárskej a menovej únie naďalej posilňuje dôveru. Toto by malo pripraviť cestu pre intenzívnejší a rovnomernejší rozvoj v roku 2014.
V roku 2014 by mal rast HDP dosiahnuť v EÚ 1,6 percent a v eurozóne 1,4 percent. V prípade Slovenska by rast HDP mal byť na úrovni 3 percent.
"Naše prognózy poukazujú na postupné zlepšovanie výhľadu rastu v Európe od začiatku budúceho roku. Významné politické rozhodnutia položili základy pre posilňovanie dôvery. Napätie na trhu sa znížilo, nie je však dôvod na prehnanú spokojnosť," uviedol v súvislosti so správou EK komisár pre hospodárske a menové záležitosti Olli Rehn.
Rehn upozornil, že Európa musí aj naďalej spájať zdravé fiškálne politiky so štrukturálnymi reformami s cieľom vytvoriť podmienky pre udržateľný rast, aby nezamestnanosť klesla zo súčasnej neprijateľne vysokej úrovne.
