Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Slovinsko sa na jeseň zrejme stane šiestou krajinou, ktorá požiada o pomoc z eurovalu.
Autor TASR
Ľubľana 3. septembra (TASR) - Ďalším kandidátom na finančnú pomoc je Slovinsko. Krajina by sa totiž už v októbri mohla dostať do platobnej neschopnosti.
Premiér Janez Janša cez víkend bil na poplach a varoval pred krachom. "V októbri hrozí platobná neschopnosť, ak sa nám nepodarí predať dlhopisy." Podľa Janšu je získanie peňazí na finančných trhoch v súčasnej situácii prakticky nemožné.
Bolo to po prvý raz, čo Janša verejne hovoril o bankrote krajiny. Vláda doteraz neustále uisťovala, že problémy dokáže vyriešiť sama.
Problémy pritom boli už dlhší čas. Všetky tri veľké ratingové agentúry Standard & Poor's, Moody's a Fitch znížili na začiatku augusta hodnotenie úverovej dôveryhodnosti Slovinska. Hlavnou príčinou je kríza bankového sektora spôsobená spľasnutím realitnej bubliny. Analytici Raiffeisen Research označili Slovinsko za "Španielsko strednej Európy".
V 2. kvartáli klesla slovinská ekonomika medziročne o 3,2 %, čo bolo viac, než očakávali experti. Výnos 10-ročných štátnych slovinských dlhopisov predstavuje 6,9 %. Je teda vyšší ako výnos španielskych (6,8 %) aj talianskych (5,8 %) dlhopisov.
Slovinsko zrejme bude potrebovať v rámci záchranného programu len jednocifernú miliardovú sumu. Znamenalo by to však, že stabilizačné mechanizmy eurozóny poskytujú pomoc už tretine zo 17 krajín eurozóny. Na jeseň by mal záchranný úver dostať aj Cyprus, ktorý už požiadal o finančnú pomoc.
Okrem toho sa očakáva, že Španielsko požiada o ďalšiu pomoc na zníženie úročenia jeho dlhopisov. Navyše je pravdepodobné, že záchranný program pre Portugalsko sa bude musieť predĺžiť a pre Grécko zvýšiť.
Generálny tajomník Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) Ángel Gurría požaduje od Slovinska, aby najprv znížilo deficit. Ak na to trhy nezareagujú, až potom by mala krajina podľa neho požiadať o pomoc.
Janšove alarmujúce vyhlásenia majú aj vnútropolitické dôvody. Koalícia zložená z piatich strán sa totiž nedokáže dohodnúť na reformách. Dlh sa od roku 2008 zdvojnásobil. Navyše, na ukotvenie takzvanej dlhovej brzdy v ústave potrebuje koalícia podporu ľavicovej opozície, ktorá to odmieta. "Každá slovinská vláda bude oveľa sociálnejšia než ten najjemnejší diktát Trojky," varoval Janša.
Premiér Janez Janša cez víkend bil na poplach a varoval pred krachom. "V októbri hrozí platobná neschopnosť, ak sa nám nepodarí predať dlhopisy." Podľa Janšu je získanie peňazí na finančných trhoch v súčasnej situácii prakticky nemožné.
Bolo to po prvý raz, čo Janša verejne hovoril o bankrote krajiny. Vláda doteraz neustále uisťovala, že problémy dokáže vyriešiť sama.
Problémy pritom boli už dlhší čas. Všetky tri veľké ratingové agentúry Standard & Poor's, Moody's a Fitch znížili na začiatku augusta hodnotenie úverovej dôveryhodnosti Slovinska. Hlavnou príčinou je kríza bankového sektora spôsobená spľasnutím realitnej bubliny. Analytici Raiffeisen Research označili Slovinsko za "Španielsko strednej Európy".
V 2. kvartáli klesla slovinská ekonomika medziročne o 3,2 %, čo bolo viac, než očakávali experti. Výnos 10-ročných štátnych slovinských dlhopisov predstavuje 6,9 %. Je teda vyšší ako výnos španielskych (6,8 %) aj talianskych (5,8 %) dlhopisov.
Slovinsko zrejme bude potrebovať v rámci záchranného programu len jednocifernú miliardovú sumu. Znamenalo by to však, že stabilizačné mechanizmy eurozóny poskytujú pomoc už tretine zo 17 krajín eurozóny. Na jeseň by mal záchranný úver dostať aj Cyprus, ktorý už požiadal o finančnú pomoc.
Okrem toho sa očakáva, že Španielsko požiada o ďalšiu pomoc na zníženie úročenia jeho dlhopisov. Navyše je pravdepodobné, že záchranný program pre Portugalsko sa bude musieť predĺžiť a pre Grécko zvýšiť.
Generálny tajomník Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) Ángel Gurría požaduje od Slovinska, aby najprv znížilo deficit. Ak na to trhy nezareagujú, až potom by mala krajina podľa neho požiadať o pomoc.
Janšove alarmujúce vyhlásenia majú aj vnútropolitické dôvody. Koalícia zložená z piatich strán sa totiž nedokáže dohodnúť na reformách. Dlh sa od roku 2008 zdvojnásobil. Navyše, na ukotvenie takzvanej dlhovej brzdy v ústave potrebuje koalícia podporu ľavicovej opozície, ktorá to odmieta. "Každá slovinská vláda bude oveľa sociálnejšia než ten najjemnejší diktát Trojky," varoval Janša.
