Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Slovnaft pripomenul, že prezidentka už obdobný postup vrátenia zákona uplatnila pri návrhu zdanenia spoločnosti Eustream. Rafinéria však vidí zásadné rozdiely.
Autor TASR
Bratislava 29. marca (TASR) - Spoločnosť Slovnaft považuje novelu zákona, ktorou poslanci Národnej rady (NR) SR schválili vyrubenie 70 % solidárneho príspevku za rok 2023, za neprijateľnú, nespravodlivú, diskriminačnú a poškodzujúcu záujmy Slovenska. Spoločnosť sa preto obrátila na prezidentku Zuzanu Čaputovú, aby preskúmala prijatú novelu a vrátila ju parlamentu. V stredu o tom informoval hovorca spoločnosti Anton Molnár.
"Schválený zákon môže vo svojich dôsledkoch reálne znamenať ukončenie výroby palív na Slovensku, keďže v neprimeranom a ničím neodôvodnenom rozsahu odčerpáva z nášho podniku hotovosť, ktorá by mohla byť v budúcnosti využitá na preklenutie tých rokov, keď náš podnik vykáže straty," píše sa v liste spoločnosti Slovnaft prezidentke SR. Molnár upozornil, že aj počas stratových rokov by mal Slovnaft pokračovať vo svojich investičných aktivitách v záujme zachovania výroby a zabezpečenia ropnej stability na Slovensku.
Slovnaft vníma schválený zákon ako priamy útok časti politického spektra na dlhodobo úspešný súkromný podnik strategického významu, ktorý má mimoriadny vplyv na množstvo dodávateľov, príjmy domácností, a následne aj na verejné financie.
Slovnaft pripomenul, že prezidentka už obdobný postup vrátenia zákona uplatnila pri návrhu zdanenia spoločnosti Eustream. Rafinéria však vidí zásadné rozdiely. Tvrdí, že eustream by sa dostal v prípade schválenia dane z plynovodu do potenciálnych finančných ťažkostí, najmä pre svoje obchodné rozhodnutia z minulosti. V prípade rafinérie Slovnaft ide podľa Molnára o vplyv externých regulačných rozhodnutí. "Odčerpanie týchto investičných zdrojov cez mimoriadne zdanenie Slovnaft existenčne ohrozí," zdôraznil hovorca. Dodal, že keď Eustream vyplatil v rokoch 2013 – 2021 svojim akcionárom na dividendách 4,52 miliardy eur, Slovnaft iba 405 miliónov eur.
Rafinéria odmieta výšku solidárneho príspevku, ktorý EÚ stanovila na úrovni minimálne 33 % z nadmerných ziskov. "Sadzbu 70 % preto nemožno považovať za adekvátnu. Takáto sadzba mimoriadne znevýhodňuje domácu rafinériu z hľadiska jej medzinárodnej konkurencieschopnosti, a to aj preto, že od 60 do 90 % tržieb z predaja rôznych výrobkov, ktoré majú byť tiež predmetom osobitného zdanenia, pochádza z predaja v zahraničí," priblížil Molnár.
Sadzbu solidárneho príspevku porovnal s rakúskou rafinériou, ktorá odvedie 40 % za obdobie od 1. júla 2022 do konca roka 2023. Rakúska rafinéria si pritom môže podľa hovorcu túto sadzbu znížiť na odporúčaných minimálnych 33 %, ak preukáže vykonanie zelených investícií. "Z tohto porovnania jasne vyplýva, že v rámci priameho konkurenčného boja dvoch krajín a dvoch rafinérií Slovensko v skutočnosti prehrá, pretože slovenská rafinéria nebude môcť vykonať také investície, vrátane investícií do ekologizácie výroby, ako sa to udeje u susedov," dodal Molnár.
"Schválený zákon môže vo svojich dôsledkoch reálne znamenať ukončenie výroby palív na Slovensku, keďže v neprimeranom a ničím neodôvodnenom rozsahu odčerpáva z nášho podniku hotovosť, ktorá by mohla byť v budúcnosti využitá na preklenutie tých rokov, keď náš podnik vykáže straty," píše sa v liste spoločnosti Slovnaft prezidentke SR. Molnár upozornil, že aj počas stratových rokov by mal Slovnaft pokračovať vo svojich investičných aktivitách v záujme zachovania výroby a zabezpečenia ropnej stability na Slovensku.
Slovnaft vníma schválený zákon ako priamy útok časti politického spektra na dlhodobo úspešný súkromný podnik strategického významu, ktorý má mimoriadny vplyv na množstvo dodávateľov, príjmy domácností, a následne aj na verejné financie.
Slovnaft pripomenul, že prezidentka už obdobný postup vrátenia zákona uplatnila pri návrhu zdanenia spoločnosti Eustream. Rafinéria však vidí zásadné rozdiely. Tvrdí, že eustream by sa dostal v prípade schválenia dane z plynovodu do potenciálnych finančných ťažkostí, najmä pre svoje obchodné rozhodnutia z minulosti. V prípade rafinérie Slovnaft ide podľa Molnára o vplyv externých regulačných rozhodnutí. "Odčerpanie týchto investičných zdrojov cez mimoriadne zdanenie Slovnaft existenčne ohrozí," zdôraznil hovorca. Dodal, že keď Eustream vyplatil v rokoch 2013 – 2021 svojim akcionárom na dividendách 4,52 miliardy eur, Slovnaft iba 405 miliónov eur.
Rafinéria odmieta výšku solidárneho príspevku, ktorý EÚ stanovila na úrovni minimálne 33 % z nadmerných ziskov. "Sadzbu 70 % preto nemožno považovať za adekvátnu. Takáto sadzba mimoriadne znevýhodňuje domácu rafinériu z hľadiska jej medzinárodnej konkurencieschopnosti, a to aj preto, že od 60 do 90 % tržieb z predaja rôznych výrobkov, ktoré majú byť tiež predmetom osobitného zdanenia, pochádza z predaja v zahraničí," priblížil Molnár.
Sadzbu solidárneho príspevku porovnal s rakúskou rafinériou, ktorá odvedie 40 % za obdobie od 1. júla 2022 do konca roka 2023. Rakúska rafinéria si pritom môže podľa hovorcu túto sadzbu znížiť na odporúčaných minimálnych 33 %, ak preukáže vykonanie zelených investícií. "Z tohto porovnania jasne vyplýva, že v rámci priameho konkurenčného boja dvoch krajín a dvoch rafinérií Slovensko v skutočnosti prehrá, pretože slovenská rafinéria nebude môcť vykonať také investície, vrátane investícií do ekologizácie výroby, ako sa to udeje u susedov," dodal Molnár.
