Komisia spresnila, že týmto právnym predpisom sa stanovuje právny rámec pre členské štáty na zníženie emisií a spotreby energie v budovách v celej EÚ.
Autor TASR
Brusel 12. apríla (TASR) - Európska komisia (EK) v piatok privítala konečné prijatie posilnenej smernice o energetickej hospodárnosti budov, čo vníma ako ďalší míľnik pre implementáciu Európskej zelenej dohody.
Komisia spresnila, že týmto právnym predpisom sa stanovuje právny rámec pre členské štáty na zníženie emisií a spotreby energie v budovách v celej EÚ, od domovov a pracovísk až po školy, nemocnice a iné verejné budovy.
V revidovanej smernici sa stanovujú ambiciózne ciele na zníženie celkovej spotreby energie budov v celej EÚ pri zohľadnení vnútroštátnych špecifík. Členské štáty rozhodnú, na ktoré budovy sa treba zamerať a aké opatrenia sa majú prijať.
Každý členský štát prijme vlastnú národnú trajektóriu na zníženie priemernej spotreby primárnej energie obytných budov o 16 % do roku 2030 a o 20 až 22 % do roku 2035.
V prípade nebytových budov budú musieť do roku 2030 obnoviť 16 % budov s najhoršou energetickou hospodárnosťou a 26 % budov s najhoršou energetickou hospodárnosťou do roku 2033.
Členské štáty budú môcť od tejto povinnosti oslobodiť určité kategórie bytových aj nebytových budov - vrátane historických budov alebo rekreačných obydlí.
Občania budú podporovaní v ich úsilí o zlepšenie svojich domovov. Smernica vyžaduje zriadenie jednotných kontaktných miest pre poradenstvo v oblasti obnovy budov a financovaní s tým súvisiacim.
Smernicou sa posilní energetická nezávislosť Európy v súlade s plánom REPowerEU, a to znížením využívania dovážaných fosílnych palív.
Revidovaná smernica vyžaduje "nulové emisie" pre nové budovy. Všetky nové bytové a nebytové budovy musia mať nulové emisie z fosílnych palív - od 1. januára 2028 v prípade budov vo verejnom vlastníctve a od 1. januára 2030 v prípade všetkých ostatných nových budov (s možnosťou osobitných výnimiek).
Smernica obsahuje aj nové ustanovenia na postupné ukončenie využívania fosílnych palív z vykurovania v budovách a na podporu zavádzania solárnych zariadení.
Členské štáty budú musieť zabezpečiť, aby nové budovy boli pripravené na slnečnú energiu. Od 1. januára 2025 nebudú povolené dotácie na montáž samostatných kotlov na fosílne palivá. Podporí sa zavádzanie udržateľnej mobility vďaka ustanoveniam o kabelážach, nabíjacích staniciach pre elektrické vozidlá a parkovacích miestach pre bicykle.
Lepšie plánovanie obnovy budov a technická a finančná podpora budú mať zásadný význam pre spustenie vlny obnovy v celej EÚ. V záujme boja proti energetickej chudobe a zníženia účtov za energie budú musieť obnovu sprevádzať a stimulovať finančné opatrenia zamerané najmä na zraniteľných odberateľov a budovy s najhoršou hospodárnosťou, v ktorých žije vyšší podiel energeticky chudobných domácností.
Revidovaná smernica bude zverejnená v Úradnom vestníku EÚ a nadobudne účinnosť v nadchádzajúcich týždňoch. Členské štáty ju následne budú musieť previesť do svojich vnútroštátnych právnych predpisov.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Komisia spresnila, že týmto právnym predpisom sa stanovuje právny rámec pre členské štáty na zníženie emisií a spotreby energie v budovách v celej EÚ, od domovov a pracovísk až po školy, nemocnice a iné verejné budovy.
V revidovanej smernici sa stanovujú ambiciózne ciele na zníženie celkovej spotreby energie budov v celej EÚ pri zohľadnení vnútroštátnych špecifík. Členské štáty rozhodnú, na ktoré budovy sa treba zamerať a aké opatrenia sa majú prijať.
Každý členský štát prijme vlastnú národnú trajektóriu na zníženie priemernej spotreby primárnej energie obytných budov o 16 % do roku 2030 a o 20 až 22 % do roku 2035.
V prípade nebytových budov budú musieť do roku 2030 obnoviť 16 % budov s najhoršou energetickou hospodárnosťou a 26 % budov s najhoršou energetickou hospodárnosťou do roku 2033.
Členské štáty budú môcť od tejto povinnosti oslobodiť určité kategórie bytových aj nebytových budov - vrátane historických budov alebo rekreačných obydlí.
Občania budú podporovaní v ich úsilí o zlepšenie svojich domovov. Smernica vyžaduje zriadenie jednotných kontaktných miest pre poradenstvo v oblasti obnovy budov a financovaní s tým súvisiacim.
Smernicou sa posilní energetická nezávislosť Európy v súlade s plánom REPowerEU, a to znížením využívania dovážaných fosílnych palív.
Revidovaná smernica vyžaduje "nulové emisie" pre nové budovy. Všetky nové bytové a nebytové budovy musia mať nulové emisie z fosílnych palív - od 1. januára 2028 v prípade budov vo verejnom vlastníctve a od 1. januára 2030 v prípade všetkých ostatných nových budov (s možnosťou osobitných výnimiek).
Smernica obsahuje aj nové ustanovenia na postupné ukončenie využívania fosílnych palív z vykurovania v budovách a na podporu zavádzania solárnych zariadení.
Členské štáty budú musieť zabezpečiť, aby nové budovy boli pripravené na slnečnú energiu. Od 1. januára 2025 nebudú povolené dotácie na montáž samostatných kotlov na fosílne palivá. Podporí sa zavádzanie udržateľnej mobility vďaka ustanoveniam o kabelážach, nabíjacích staniciach pre elektrické vozidlá a parkovacích miestach pre bicykle.
Lepšie plánovanie obnovy budov a technická a finančná podpora budú mať zásadný význam pre spustenie vlny obnovy v celej EÚ. V záujme boja proti energetickej chudobe a zníženia účtov za energie budú musieť obnovu sprevádzať a stimulovať finančné opatrenia zamerané najmä na zraniteľných odberateľov a budovy s najhoršou hospodárnosťou, v ktorých žije vyšší podiel energeticky chudobných domácností.
Revidovaná smernica bude zverejnená v Úradnom vestníku EÚ a nadobudne účinnosť v nadchádzajúcich týždňoch. Členské štáty ju následne budú musieť previesť do svojich vnútroštátnych právnych predpisov.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)