Madrid/Barcelona 4. januára (TASR) - Snahy Katalánska o samostatnosť ohrozujú vyhliadky španielskej ekonomiky.

Podľa premiéra Mariana Rajoya je neistota okolo Katalánska nebezpečenstvom pre rast ekonomiky. Už 3208 firiem odišlo z Katalánska.

Madrid s napätím sleduje formovanie novej regionálnej vlády v Barcelone po voľbách, ktoré sa konali 21. decembra. Ustanovujúca schôdza katalánskeho parlamentu sa bude konať 17. januára a nová vláda by mala byť vytvorená do konca mesiaca.

Keďže separatistické strany majú v novom parlamente opäť absolútnu väčšinu, dá sa predpokladať, že konflikt medzi Barcelonou a Madridom týkajúci sa nezávislosti regiónu bude pokračovať. A to znamená nielen politickú, ale aj ekonomickú neistotu, ktorá môže zabrzdiť expanziu štvrtej najväčšej ekonomiky eurozóny.

Španielsko má síce v európskom porovnaní stále extrémne vysokú nezamestnanosť, ale jeho ekonomika už prekonala recesiu a aktuálne zažíva časy prudkého rastu. Španielska centrálna banka očakáva, že hrubý domáci produkt (HDP) krajiny tento rok stúpne o 2,4 % a v roku 2019 o 2,1 %.

Či sa bude Španielsko ďalej zotavovať z dlhoročnej krízy, závisí od faktoru neistoty, ktorým je Katalánsko, povedal v stredu (3. 1.) Rajoy. "Ak sa situácia v Katalánsku vráti do normálu a stabilizuje sa, môže byť aj 2018 rokom rastu," vyhlásil španielsky premiér. V takomto prípade môže HDP expandovať o vyše 3 % a vytvorí sa až 500.000 nových pracovných miest.

V súčasnosti však vyzerá situácia inak, predovšetkým v samotnom Katalánsku, ktoré doteraz bolo motorom rastu španielskej ekonomiky a na ktoré pripadá takmer 20 % zo španielskeho HDP. Aj napriek predbežnému stroskotaniu snáh o samostatnosť sú ekonomické dôsledky obrovské. Po referende o nezávislosti z 1. októbra 2017 a následnom vyhlásení katalánskej republiky presunulo už 3208 firiem svoj domicil z Katalánska do iných španielskych regiónov.

"Firmy potrebujú právnu istotu. Banky prístup k Európskej centrálnej banke. Ak separatisti teraz budú pokračovať vo svojej ceste k nezávislosti, môže to mať nepredstaviteľné dôsledky pre Katalánsko a celé Španielsko," varoval šéf zväzu katalánskych podnikateľov Josep Bou.

Aj nezamestnanosť sa v Katalánsku zvýšila výraznejšie než v ostatných regiónoch Španielska. Len v októbri tu stúpol počet ľudí bez práce o 3,7 %, zatiaľ čo v celom Španielsku o 1,7 %. Podobne negatívny vplyv mala politická nestabilita aj na turizmus alebo investície do nehnuteľností.

Španielsky minister hospodárstva Luis de Guindos odhaduje, že katalánska kríza doteraz stála Španielsko približne 1 miliardu eur. Motor španielskej ekonomiky sa stal jej brzdou, dodal de Guindos.