Respondenti nedostatok kvalifikovaných pracovníkov uvádzajú ako jedno z najväčších podnikateľských rizík (52,5 %).
Autor TASR
Bratislava 9. novembra (TASR) – Spoločnosti z Nemecka sú so svojou podnikateľskou situáciou na Slovensku spokojné, ale globálne ekonomické prostredie je čoraz zložitejšie. Z aktuálneho prieskumu medzi 40 nemeckými firmami na Slovensku vyplýva, že výzvami sú najmä napätá situácia na trhu práce a rastúce ceny surovín a energií. Silná angažovanosť nemeckých investorov sa odráža aj v slovenskom štátnom rozpočte. Spomedzi 300 najväčších firiem na Slovensku majú najvyšší podiel na daňových príjmoch spoločnosti z Nemecka. Vyplýva to z údajov, ktoré boli prezentované na tlačovej konferencii Slovensko-nemeckej obchodnej a priemyselnej komory – AHK Slowakei (SNOPK).
Podľa prieskumu SNOPK je polovica opýtaných členských spoločností spokojná so svojou súčasnou podnikateľskou situáciou. V súčasnosti je situácia nepriaznivá len pre 5 % spoločností. "Po zotavení v letných mesiacoch nasleduje skepsa. Situácia v globálnej ekonomike vrhá tieň na ekonomické očakávania," skonštatoval výkonný člen predstavenstva SNOPK Peter Kompalla.
Každá tretia spoločnosť verí v zlepšenie obchodnej situácie v nasledujúcich 12 mesiacoch, 55 % respondentov očakáva stagnáciu. Účastníci prieskumu sú primerane opatrní, pokiaľ ide o ich investičné zámery. Len 21 % chce v nasledujúcich 12 mesiacoch zvýšiť svoje investície a rovnako veľa ich chce znížiť svoje kapitálové výdavky.
Skepsa opýtaných členských spoločností SNOPK sa menej prejavuje na trhu práce, keď 45 % plánuje v nasledujúcich 12 mesiacoch prijať nových zamestnancov, 15 % plánuje ich počet znížiť. "Napriek zložitému globálnemu hospodárskemu prostrediu hľadajú nemecké firmy na Slovensku stále viac nových zamestnancov. To ukazuje, aké je Slovensko pre nemeckých investorov atraktívne, ale zároveň to pre nich predstavuje aj veľkú výzvu," dodal Kompalla.
Respondenti nedostatok kvalifikovaných pracovníkov uvádzajú ako jedno z najväčších podnikateľských rizík (52,5 %). Rastúci dopyt po pracovnej sile sa odráža aj v raste miezd a platov, čo pre ďalších 47,5 % účastníkov prieskumu predstavuje podnikateľské riziko v nasledujúcich 12 mesiacoch. Problematické sú aj rastúce ceny surovín a energií.
Úzka hospodárska spolupráca medzi Slovenskom a Nemeckom sa odráža aj v slovenských daňových štatistikách. Z analýzy daňovej poradenskej spoločnosti BMB Partners za rok 2020 vyplýva, že priame dane, ktoré zaplatili spoločnosti z rebríčka top 300, dosiahli celkovú výšku 2,3 miliardy eur. Podiel samotných nemeckých spoločností na daňových príjmoch 300 najväčších spoločností na Slovensku predstavuje 24 %. Podniky so slovenskými vlastníkmi mali podiel 22 %.
Nemecko je tak podľa analýzy najsilnejším zástupcom medzi zahraničnými investormi s najvyššími podielom na odvedených daniach na Slovensku. Nemecké spoločnosti zaplatili v roku 2020 na daniach približne 560 miliónov eur. Keď sa k tomu pripočítajú odvody do Sociálnej poisťovne, vzrástol objem zaplatených daní a odvodov nemeckých zamestnávateľov na takmer 1,36 miliardy eur. Na druhom mieste sa umiestnili spoločnosti z USA s príspevkom 466 miliónov eur. Českí investori zaplatili na daniach a odvodoch približne 450 miliónov eur a rakúski približne 403 miliónov eur.
Najväčším platcom daní z podnikového sektora je podľa analýzy spoločnosť Volkswagen Slovakia. Druhá v poradí je spoločnosť Eustream a tretími sú Železnice Slovenskej republiky (ŽSR).
Podľa prieskumu SNOPK je polovica opýtaných členských spoločností spokojná so svojou súčasnou podnikateľskou situáciou. V súčasnosti je situácia nepriaznivá len pre 5 % spoločností. "Po zotavení v letných mesiacoch nasleduje skepsa. Situácia v globálnej ekonomike vrhá tieň na ekonomické očakávania," skonštatoval výkonný člen predstavenstva SNOPK Peter Kompalla.
Každá tretia spoločnosť verí v zlepšenie obchodnej situácie v nasledujúcich 12 mesiacoch, 55 % respondentov očakáva stagnáciu. Účastníci prieskumu sú primerane opatrní, pokiaľ ide o ich investičné zámery. Len 21 % chce v nasledujúcich 12 mesiacoch zvýšiť svoje investície a rovnako veľa ich chce znížiť svoje kapitálové výdavky.
Skepsa opýtaných členských spoločností SNOPK sa menej prejavuje na trhu práce, keď 45 % plánuje v nasledujúcich 12 mesiacoch prijať nových zamestnancov, 15 % plánuje ich počet znížiť. "Napriek zložitému globálnemu hospodárskemu prostrediu hľadajú nemecké firmy na Slovensku stále viac nových zamestnancov. To ukazuje, aké je Slovensko pre nemeckých investorov atraktívne, ale zároveň to pre nich predstavuje aj veľkú výzvu," dodal Kompalla.
Respondenti nedostatok kvalifikovaných pracovníkov uvádzajú ako jedno z najväčších podnikateľských rizík (52,5 %). Rastúci dopyt po pracovnej sile sa odráža aj v raste miezd a platov, čo pre ďalších 47,5 % účastníkov prieskumu predstavuje podnikateľské riziko v nasledujúcich 12 mesiacoch. Problematické sú aj rastúce ceny surovín a energií.
Úzka hospodárska spolupráca medzi Slovenskom a Nemeckom sa odráža aj v slovenských daňových štatistikách. Z analýzy daňovej poradenskej spoločnosti BMB Partners za rok 2020 vyplýva, že priame dane, ktoré zaplatili spoločnosti z rebríčka top 300, dosiahli celkovú výšku 2,3 miliardy eur. Podiel samotných nemeckých spoločností na daňových príjmoch 300 najväčších spoločností na Slovensku predstavuje 24 %. Podniky so slovenskými vlastníkmi mali podiel 22 %.
Nemecko je tak podľa analýzy najsilnejším zástupcom medzi zahraničnými investormi s najvyššími podielom na odvedených daniach na Slovensku. Nemecké spoločnosti zaplatili v roku 2020 na daniach približne 560 miliónov eur. Keď sa k tomu pripočítajú odvody do Sociálnej poisťovne, vzrástol objem zaplatených daní a odvodov nemeckých zamestnávateľov na takmer 1,36 miliardy eur. Na druhom mieste sa umiestnili spoločnosti z USA s príspevkom 466 miliónov eur. Českí investori zaplatili na daniach a odvodoch približne 450 miliónov eur a rakúski približne 403 miliónov eur.
Najväčším platcom daní z podnikového sektora je podľa analýzy spoločnosť Volkswagen Slovakia. Druhá v poradí je spoločnosť Eustream a tretími sú Železnice Slovenskej republiky (ŽSR).