Novelou zákona o stimuloch na výskum a vývoj sa má upraviť podmienka na poskytovanie stimulov, ktorá spočíva v zápise do registra partnerov verejného sektora.
Autor TASR
Bratislava 7. marca (TASR) - Poslanci SNS aj napriek kritike rezortu financií už predložili do Národnej rady (NR) SR sériu noviel zákonov, ktorými chcú znížiť viaceré dane, zrušiť koncesionárske poplatky pre seniorov či upraviť podmienku na poskytovanie stimulov na výskum a vývoj.
Novelou zákona o dani z pridanej hodnoty (DPH) chcú zaviesť 10 % daň na všetky potraviny. Naposledy sa táto daň znižovala z 20 % na 10 % pri vybraných druhoch potravín v roku 2016, čo sa podľa poslancov SNS výrazne premietlo do cien. "Obdobné zníženie DPH na všetky potraviny zabezpečí priame zníženie cien potravín v maloobchode, čo zabezpečí, aby občania reálne pocítili stúpajúcu výkonnosť slovenskej ekonomiky a lepšiu prístupnosť potravín aj pre sociálne nižšie vrstvy obyvateľstva," priblížili v predkladacej správe k novele poslanci.
Na 10 % má klesnúť aj DPH na noviny, časopisy a periodiká. "Znížená sadzba dane sa neuplatní na noviny, časopisy a periodiká, ktorých reklamný materiál jednotlivo alebo spolu tvorí viac ako 50 % celkového obsahu," navrhujú poslanci s tým, že nižšia sadzba sa neuplatní na periodiká, v ktorých erotický obsah predstavuje jednotlivo alebo spolu viac ako 10 % celkového obsahu.
Ďalej chce v daňovej oblasti SNS znížiť daň z príjmu právnických osôb z 21 % na 15 % s účinnosťou od 1. januára 2020. "Takéto zníženie sadzby dane je umožnené výrazne efektívnejším výberom daní a zrýchľovaním rastu slovenskej ekonomiky. Zároveň zníženie sadzby dane umožní nielen stimulovanie prílevu nových investícií, rovnako je možné očakávať aj generovanie domáceho inovačného potenciálu," predpokladajú národniari.
Ďalším opatrením má byť zrušenie koncesionárskych poplatkov pre seniorov a poberateľov dávok v hmotnej núdzi. "Tieto fyzické osoby sú v mnohých prípadoch ohrozené rizikom chudoby, preto sa domnievame, že platenie koncesionárskych poplatkov aj v polovičnej sadzbe je od týchto osôb vzhľadom na možné negatívne sociálne dôsledky nevhodné," tvrdia poslanci SNS.
Novelou zákona o stimuloch na výskum a vývoj sa má upraviť podmienka na poskytovanie stimulov, ktorá spočíva v zápise do registra partnerov verejného sektora. "Podstatným je moment, ku ktorému sa skúma zápis do registra. Vzhľadom na to, že zmluva o poskytnutí stimulov sa uzatvára po tom, ako nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o poskytnutí stimulov vydané podľa správneho poriadku, a teda jej uzavretie predstavuje len výkon právoplatného rozhodnutia vydaného v správnom konaní, je potrebné, aby sa zápis do registra skúmal už v rámci správneho konania," zdôvodnili poslanci.
Ďalším návrhom sa má zaviesť povinnosť uvádzať pôvod mäsa aj v reštauračných a stravovacích zariadeniach. Ľudia sa to majú dozvedieť z jedálnych lístkov. "Je nevyhnutné, aby spotrebiteľ mal informáciu o pôvode mäsa, z ktorého konkrétna prevádzka spoločného stravovania pripravuje pokrmy, aby mohol urobiť svoje obchodné rozhodnutie aj podľa ďalších informácií," tvrdia poslanci s tým, že tento krok bude mať i sekundárny vplyv na zvýšenie odberu slovenského mäsa do prevádzok.
Novelami by sa mal parlament zaoberať na nadchádzajúcej schôdzi, ktorá sa začne 26. marca. Predseda SNS Andrej Danko sa minulý týždeň vyjadril, že tento spôsob predloženia návrhov pomôže odhaliť záujmy a charakter jednotlivých politikov, či už opozičných, alebo aj koaličných.
Balík noviel si však vyslúžil kritiku od koaličných partnerov. Ministerstvo financií (MF) SR pod vedením Petra Kažimíra (Smer-SD) upozornilo na to, že predstavené návrhy by mohli mať negatívny vplyv na verejné financie. "Na prvý pohľad by prijatie takýchto návrhov znamenalo opustenie cieľa vyrovnaného hospodárenia, čo je jeden z bodov programového vyhlásenia vlády. Takéto návrhy musia byť predmetom koaličnej dohody," upozornil rezort. Smer-SD uviedol, že je ochotný o návrhoch rokovať po predložení.
Strana Most-Híd sa vyjadrila, že sa nemieni zapájať do pretekov o návrhoch zákonov. Očakáva rokovania v rámci koalície a tiež upozornila na potrebu vyrovnaného hospodárenia Slovenska.
Do diskusie o návrhoch sa zapojila aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Podľa nej by mala všetky opatrenia prerokovať vláda a súčasne by mala predstaviť opatrenia, ktoré budú kompenzovať náklady na ich prijatie.
Novelou zákona o dani z pridanej hodnoty (DPH) chcú zaviesť 10 % daň na všetky potraviny. Naposledy sa táto daň znižovala z 20 % na 10 % pri vybraných druhoch potravín v roku 2016, čo sa podľa poslancov SNS výrazne premietlo do cien. "Obdobné zníženie DPH na všetky potraviny zabezpečí priame zníženie cien potravín v maloobchode, čo zabezpečí, aby občania reálne pocítili stúpajúcu výkonnosť slovenskej ekonomiky a lepšiu prístupnosť potravín aj pre sociálne nižšie vrstvy obyvateľstva," priblížili v predkladacej správe k novele poslanci.
Na 10 % má klesnúť aj DPH na noviny, časopisy a periodiká. "Znížená sadzba dane sa neuplatní na noviny, časopisy a periodiká, ktorých reklamný materiál jednotlivo alebo spolu tvorí viac ako 50 % celkového obsahu," navrhujú poslanci s tým, že nižšia sadzba sa neuplatní na periodiká, v ktorých erotický obsah predstavuje jednotlivo alebo spolu viac ako 10 % celkového obsahu.
Ďalej chce v daňovej oblasti SNS znížiť daň z príjmu právnických osôb z 21 % na 15 % s účinnosťou od 1. januára 2020. "Takéto zníženie sadzby dane je umožnené výrazne efektívnejším výberom daní a zrýchľovaním rastu slovenskej ekonomiky. Zároveň zníženie sadzby dane umožní nielen stimulovanie prílevu nových investícií, rovnako je možné očakávať aj generovanie domáceho inovačného potenciálu," predpokladajú národniari.
Ďalším opatrením má byť zrušenie koncesionárskych poplatkov pre seniorov a poberateľov dávok v hmotnej núdzi. "Tieto fyzické osoby sú v mnohých prípadoch ohrozené rizikom chudoby, preto sa domnievame, že platenie koncesionárskych poplatkov aj v polovičnej sadzbe je od týchto osôb vzhľadom na možné negatívne sociálne dôsledky nevhodné," tvrdia poslanci SNS.
Novelou zákona o stimuloch na výskum a vývoj sa má upraviť podmienka na poskytovanie stimulov, ktorá spočíva v zápise do registra partnerov verejného sektora. "Podstatným je moment, ku ktorému sa skúma zápis do registra. Vzhľadom na to, že zmluva o poskytnutí stimulov sa uzatvára po tom, ako nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o poskytnutí stimulov vydané podľa správneho poriadku, a teda jej uzavretie predstavuje len výkon právoplatného rozhodnutia vydaného v správnom konaní, je potrebné, aby sa zápis do registra skúmal už v rámci správneho konania," zdôvodnili poslanci.
Ďalším návrhom sa má zaviesť povinnosť uvádzať pôvod mäsa aj v reštauračných a stravovacích zariadeniach. Ľudia sa to majú dozvedieť z jedálnych lístkov. "Je nevyhnutné, aby spotrebiteľ mal informáciu o pôvode mäsa, z ktorého konkrétna prevádzka spoločného stravovania pripravuje pokrmy, aby mohol urobiť svoje obchodné rozhodnutie aj podľa ďalších informácií," tvrdia poslanci s tým, že tento krok bude mať i sekundárny vplyv na zvýšenie odberu slovenského mäsa do prevádzok.
Novelami by sa mal parlament zaoberať na nadchádzajúcej schôdzi, ktorá sa začne 26. marca. Predseda SNS Andrej Danko sa minulý týždeň vyjadril, že tento spôsob predloženia návrhov pomôže odhaliť záujmy a charakter jednotlivých politikov, či už opozičných, alebo aj koaličných.
Balík noviel si však vyslúžil kritiku od koaličných partnerov. Ministerstvo financií (MF) SR pod vedením Petra Kažimíra (Smer-SD) upozornilo na to, že predstavené návrhy by mohli mať negatívny vplyv na verejné financie. "Na prvý pohľad by prijatie takýchto návrhov znamenalo opustenie cieľa vyrovnaného hospodárenia, čo je jeden z bodov programového vyhlásenia vlády. Takéto návrhy musia byť predmetom koaličnej dohody," upozornil rezort. Smer-SD uviedol, že je ochotný o návrhoch rokovať po predložení.
Strana Most-Híd sa vyjadrila, že sa nemieni zapájať do pretekov o návrhoch zákonov. Očakáva rokovania v rámci koalície a tiež upozornila na potrebu vyrovnaného hospodárenia Slovenska.
Do diskusie o návrhoch sa zapojila aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Podľa nej by mala všetky opatrenia prerokovať vláda a súčasne by mala predstaviť opatrenia, ktoré budú kompenzovať náklady na ich prijatie.