Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Hovorca spresnil, že priemerné percento PN predstavovalo hodnotu 3,705, pričom v rovnakom období vlani to bolo 3,785.
Autor TASR
Bratislava 12. augusta (TASR) - V prvom polroku bolo na PN 453.712 ľudí, počet práceneschopných medziročne mierne vzrástol. Najkratšie maródovali obyvatelia Bratislavského kraja, naopak najdlhšie ľudia z Prešovského kraja. V pondelok o tom informoval hovorca Sociálnej poisťovne (SP) Martin Kontúr.
"Počet novohlásených prípadov práceneschopnosti v prvom polroku 2024 medziročne stúpol o 3706 prípadov. Kým v prvom polroku 2023 ich Sociálna poisťovňa zaznamenala 450.006, za prvých šesť mesiacov tohto roka to bolo 453.712," uviedol Kontúr. Doplnil, že za nárastom počtu poistencov, ktorým lekár potvrdil PN-ku, stojí čiastočne celkový nárast počtu poistencov. Medziročne sa ich počet zvýšil o 45.681 poistencov na viac ako tri milióny.
Hovorca spresnil, že priemerné percento PN predstavovalo hodnotu 3,705, pričom v rovnakom období vlani to bolo 3,785. Pozitívny vývoj bol podľa neho ovplyvnený aj skrátením priemernej doby trvania PN-ky, čo znížilo priemerný denný stav práceneschopných osôb. Dĺžka práceneschopnosti sa medziročne skrátila o pol dňa.
"Priemerná PN pre chorobu a úraz v prvom polroku 2024 trvala 44,83 dní. Ide o mierny pokles dĺžky trvania jednej PN, keďže v rovnakom období minulého roka sa poistenci liečili v priemere 45,23 dní. Najdlhšie boli lekárom vypísaní poistenci Prešovského kraja, ktorí na PN strávili priemerne 53,89 dní. Naopak, najkratšie to bolo u poistencov Bratislavského kraja, priemerne 33,86 dní," priblížil Kontúr.
Z údajov SP vyplýva, že rozdiely v trvaní PN-ky závisia aj od toho, či ide o zamestnanca, samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) alebo dobrovoľne poisteného. Najkratšie boli na PN zamestnanci, v priemere maródovali 43,12 dní. U SZČO to bolo 68,09 dní a u dobrovoľne nemocensky poistených osôb 102,22 dní.
"Počet novohlásených prípadov práceneschopnosti v prvom polroku 2024 medziročne stúpol o 3706 prípadov. Kým v prvom polroku 2023 ich Sociálna poisťovňa zaznamenala 450.006, za prvých šesť mesiacov tohto roka to bolo 453.712," uviedol Kontúr. Doplnil, že za nárastom počtu poistencov, ktorým lekár potvrdil PN-ku, stojí čiastočne celkový nárast počtu poistencov. Medziročne sa ich počet zvýšil o 45.681 poistencov na viac ako tri milióny.
Hovorca spresnil, že priemerné percento PN predstavovalo hodnotu 3,705, pričom v rovnakom období vlani to bolo 3,785. Pozitívny vývoj bol podľa neho ovplyvnený aj skrátením priemernej doby trvania PN-ky, čo znížilo priemerný denný stav práceneschopných osôb. Dĺžka práceneschopnosti sa medziročne skrátila o pol dňa.
"Priemerná PN pre chorobu a úraz v prvom polroku 2024 trvala 44,83 dní. Ide o mierny pokles dĺžky trvania jednej PN, keďže v rovnakom období minulého roka sa poistenci liečili v priemere 45,23 dní. Najdlhšie boli lekárom vypísaní poistenci Prešovského kraja, ktorí na PN strávili priemerne 53,89 dní. Naopak, najkratšie to bolo u poistencov Bratislavského kraja, priemerne 33,86 dní," priblížil Kontúr.
Z údajov SP vyplýva, že rozdiely v trvaní PN-ky závisia aj od toho, či ide o zamestnanca, samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) alebo dobrovoľne poisteného. Najkratšie boli na PN zamestnanci, v priemere maródovali 43,12 dní. U SZČO to bolo 68,09 dní a u dobrovoľne nemocensky poistených osôb 102,22 dní.
