Bratislava 30. júla (TASR) – Absencia príjmu počas poberania nemocenského by už nemuselo byť podmienkou nároku na túto dávku, tehotným ženám sa možno predĺži ochranná lehota od zániku nemocenského poistenia a za porušenie liečebného procesu sa zrejme bude považovať aj nedodržiavanie nariadenej izolácie a karantény. Aj tieto zmeny má zaviesť novela zákona o sociálnom poistení, ktorú tento týždeň predložilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR do medzirezortného pripomienkového konania. Materiál je dostupný na portáli Slov-lex.sk.

Vyradiť absenciu príjmu z podmienok nároku na nemocenské poistenie chce rezort za účelom sflexibilnenia posudzovania nároku, najmä v súvislosti s možnosťou výkonu práce z domu počas dočasnej pracovnej neschopnosti.

Novela by mala zaviesť aj opätovné plynutie ochrannej lehoty pre ženy, ktoré otehotneli do 180 dní od zániku nemocenského poistenia. Ženám, ktoré napríklad prídu o prácu, začne plynúť osemmesačná ochranná lehota od začiatku 42. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu.

Po novom by malo byť nedodržanie karantény takisto porušením liečebného režimu, pričom izoláciu nemusí priamo určiť lekár.

Novelou chce rezort predísť aj špekulatívnym pracovným pomerom s cieľom získať nemocenské poistenie (počas 270 dní) ako splnenie podmienky nároku na materské. Rozhodovať bude to, či takýto zamestnanec má vymeriavací základ, a teda či platí poistné. Čo sa týka vymeriavacích základov, keďže rezort navrhuje zrušiť maximálny vymeriavací základ na platenie odvodov, navrhol zrušiť aj maximum na určenie sumy nemocenských dávok a dávok v nezamestnanosti.

Rezort zároveň navrhuje zvýšiť odvodovú odpočítateľnú položku pre študentov a dôchodcov pracujúcich na dohodu z 200 na 300 eur mesačne. Zmena by mala nastať aj pri určení súm životného minima – rodičovský dôchodok sa nebude považovať za príjem.

Legislatíva zavedie aj možnosť odosielania krátkodobých dávok sociálneho poistenia na akýkoľvek poistencom určený bankový účet. Ak sa novela schváli, zruší sa možnosť úhrady poistného v Sociálnej poisťovni (SP) v hotovosti. Z repertoáru SP by malo zmiznúť aj tlačivo, potrebné k nahlasovaniu pracovnej neschopnosti – nahradí ho zavedenie elektronického záznamu, tzv. e-PN. Ten budú môcť vypisovať lekári.

Táto novela je zároveň aj prvou časťou dôchodkovej reformy. Ošetriť by mala napríklad to, aby sa na účely nároku na dôchodok nezapočítavali obdobia dôchodkového poistenia, kedy zamestnanec nemal vymeriavací základ, a teda neodvádzal poistné. Legislatíva hovorí aj o korekcii aktuálnej dôchodkovej hodnoty a o zvyšovaní dôchodkového veku v závislosti od strednej dĺžky života. Novela by mala vyriešiť aj problematiku česko-slovenských dôchodkov.

Foto: TASR

Zákon zavedie aj tzv. rodičovský dôchodok, teda pracujúce deti budú môcť prispievať svojim rodičom piatimi percentami zo svojho vymeriavacieho základu, čo sa bude deliť medzi dvoch rodičov – 2,5 % prispeje matke a 2,5 % otcovi. Legislatíva však počíta aj s raritnými prípadmi, napríklad keď sa jeden z rodičov na výchove nepodieľal, dieťa sa môže rozhodnúť tomuto rodičovi neprispievať. Pri určení výšky sa bude vychádzať z príjmu pracujúceho dieťaťa spred dvoch rokov, pričom bude musieť pracovať na Slovensku. Táto časť dôchodku sa zrejme nebude valorizovať, keďže tak či tak sa bude každoročne meniť podľa meniacej sa mzdy dieťaťa.

Novela zahŕňa aj individuálny dôchodkový strop – človek bude môcť odísť do dôchodku po 40 odpracovaných rokoch. Je to forma predčasného dôchodku, pričom výška dôchodku sa tak bude krátiť o 0,3 % za každý mesiac poberania predčasného dôchodku pred dovŕšením dôchodkového veku.

Pripomienkové konanie k legislatíve bude trvať do 18. augusta. Účinnosť novely navrhuje rezort pri niektorých ustanoveniach od 1. januára 2023 a pri iných od 1. januára 2024.