Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Aktuálny stav vyplýva zo záverov Generálnej rady Európskej asociácie poskytovateľov dlhodobej starostlivosti pre seniorov.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 1. apríla (TASR) - Nedostatok pracovných síl a nedostatočné financovanie sú hlavnými problémami poskytovateľov sociálnych služieb. Na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave o záveroch Generálnej rady Európskej asociácie poskytovateľov dlhodobej starostlivosti pre seniorov (E.D.E.) to vyhlásila predsedníčka Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb (APSS) v SR Milada Dobrotková.
Podľa jej slov problém nedostatku pracovných síl rezonoval aj na zasadnutí poskytovateľov sociálnych služieb z Pobaltia a štátov V4, ktoré sa uskutočnilo v piatok (31.3.) v Bratislave. „Každá krajina zápasí s tým, že nemá dostatok odborných pracovníkov pre odkázaných ľudí, od najmladšieho veku až po seniorov,“ povedala Dobrotková.
Príslušné rezorty sú podľa nej podfinancované, pracovníkov nie je možné primerane zaplatiť ani poskytnúť im benefity, aby ostali pracovať v oblasti poskytovania sociálnych služieb. „Preto odchádzajú napríklad aj do obchodných reťazcov, kde za menej náročnú prácu dostanú oveľa väčší plat. Zákon na jednej strane požaduje, aby zamestnanci a pracovníci v sociálnych službách boli vzdelaní, na druhej strane ich nevieme zaplatiť,“ dodala Dobrotková. To podľa nej platí hlavne o tých, ktorí musia mať vysokoškolské vzdelanie. Doplnila, že pri súčasnej úrovni financovania sociálnych služieb nie je pre nich vykonateľný ani zákon o minimálnej mzde, ktorú nie sú schopní vyplácať.
Predsedníčka APSS pripomenula, že štát pôvodne preniesol kompetencie v oblasti poskytovania a zabezpečovania sociálnych služieb na samosprávy obcí a vyšších územných celkov. Ich rozpočtové hospodárenie je však autonómne a nemožno im prikázať plniť iné ciele, než chcú. Rezort práce podľa Dobrotkovej prisľúbil, že v budúcej legislatíve by mal zodpovednosť minimálne za financovanie odkázanosti prevziať štát. „Zákon o rozpočtových pravidlách hovorí, že 70 percent výberu daní z príjmov fyzických osôb ide na obce, zvyšok na vyššie územné celky. Ani to im však nestačí na zabezpečenie všetkých kompetencií. Preto hovoríme, že štát sa nemôže zbavovať zodpovednosti za svojich občanov posunutím kompetencie na samosprávu,“ uviedla Dobrotková.
Zároveň dodala, že desaťročný boj za zmenu financovania sociálnych služieb sa APSS rozhodla preniesť aj na medzinárodnú úroveň, aby sa tlak na Slovensko dostal aj z európskych štruktúr. Preto APSS v SR spolu so Zväzom poskytovateľov sociálnych služieb vstúpili 1. januára do E.D.E. Od tohto kroku si sľubujú aj aplikáciu skúseností európskych partnerov v slovenských pomeroch. Generálna rada E.D.E. sa na bratislavskom rokovaní venovala problémom nedostatku kvalifikovaných pracovníkov, nedostatku kapacít zariadení dlhodobej starostlivosti, prudkému nárastu demencie, rastúcim nárokom na financovanie sociálnych služieb a plánom na zavedenie európskych štandardov v tejto oblasti.
Podľa jej slov problém nedostatku pracovných síl rezonoval aj na zasadnutí poskytovateľov sociálnych služieb z Pobaltia a štátov V4, ktoré sa uskutočnilo v piatok (31.3.) v Bratislave. „Každá krajina zápasí s tým, že nemá dostatok odborných pracovníkov pre odkázaných ľudí, od najmladšieho veku až po seniorov,“ povedala Dobrotková.
Príslušné rezorty sú podľa nej podfinancované, pracovníkov nie je možné primerane zaplatiť ani poskytnúť im benefity, aby ostali pracovať v oblasti poskytovania sociálnych služieb. „Preto odchádzajú napríklad aj do obchodných reťazcov, kde za menej náročnú prácu dostanú oveľa väčší plat. Zákon na jednej strane požaduje, aby zamestnanci a pracovníci v sociálnych službách boli vzdelaní, na druhej strane ich nevieme zaplatiť,“ dodala Dobrotková. To podľa nej platí hlavne o tých, ktorí musia mať vysokoškolské vzdelanie. Doplnila, že pri súčasnej úrovni financovania sociálnych služieb nie je pre nich vykonateľný ani zákon o minimálnej mzde, ktorú nie sú schopní vyplácať.
Predsedníčka APSS pripomenula, že štát pôvodne preniesol kompetencie v oblasti poskytovania a zabezpečovania sociálnych služieb na samosprávy obcí a vyšších územných celkov. Ich rozpočtové hospodárenie je však autonómne a nemožno im prikázať plniť iné ciele, než chcú. Rezort práce podľa Dobrotkovej prisľúbil, že v budúcej legislatíve by mal zodpovednosť minimálne za financovanie odkázanosti prevziať štát. „Zákon o rozpočtových pravidlách hovorí, že 70 percent výberu daní z príjmov fyzických osôb ide na obce, zvyšok na vyššie územné celky. Ani to im však nestačí na zabezpečenie všetkých kompetencií. Preto hovoríme, že štát sa nemôže zbavovať zodpovednosti za svojich občanov posunutím kompetencie na samosprávu,“ uviedla Dobrotková.
Zároveň dodala, že desaťročný boj za zmenu financovania sociálnych služieb sa APSS rozhodla preniesť aj na medzinárodnú úroveň, aby sa tlak na Slovensko dostal aj z európskych štruktúr. Preto APSS v SR spolu so Zväzom poskytovateľov sociálnych služieb vstúpili 1. januára do E.D.E. Od tohto kroku si sľubujú aj aplikáciu skúseností európskych partnerov v slovenských pomeroch. Generálna rada E.D.E. sa na bratislavskom rokovaní venovala problémom nedostatku kvalifikovaných pracovníkov, nedostatku kapacít zariadení dlhodobej starostlivosti, prudkému nárastu demencie, rastúcim nárokom na financovanie sociálnych služieb a plánom na zavedenie európskych štandardov v tejto oblasti.
