Bratislava 21. marca (TASR) - Výkyvy na finančných trhoch v súčasnosti majú vplyv aj na úspory ľudí v druhom dôchodkovom pilieri. V uplynulom týždni sa to prejavilo i na vývoji negarantovaných fondov, ktorým sa výrazne nedarilo. Sporitelia by však nemali robiť unáhlené rozhodnutia a začať presúvať svoje úspory. Stále pritom platí, že najmä mladí ľudia by nemali svoje úspory nechávať zbytočne v garantovaných dlhopisových fondoch.

Z údajov Asociácie dôchodkových správcovských spoločností (ADSS) vyplýva, že k 13. marcu tohto roka sa úspory ľudí medzitýždenne znehodnotili v akciových, indexových aj zmiešaných fondoch. Celkovo objem majetku v druhom dôchodkovom pilieri klesol o 372,6 milióna eur na 8,9 miliardy eur. V garantovaných fondoch prostriedky klesli o takmer 78 miliónov eur a v negarantovaných o 294,6 milióna eur. Napríklad indexové negarantované fondy k 13. marcu medzitýždenne oslabli o 11,84 % až o 17,9 %, v prípade akciových fondov bolo oslabenie v rozmedzí od 3,81 % do 11,55 %. Oslabenie je pri týchto fondoch vidno aj pri pohľade od začiatku tohto roka.

Po rekordných zhodnoteniach vlani sa tak v druhej polovici februára tohto roka pohli finančné trhy prudko smerom nadol a trhy zaznamenávajú výkyvy. "Súčasný prepad kurzov akciových titulov na burzách je spôsobený najmä neistotou okolo ekonomického vývoja spôsobeného opatreniami vlád na zabránenie šírenia pandémie nového koronavírusu. Akcie sú najlepším indikátorom očakávaného vývoja na najbližších šesť mesiacov. Logicky tak klesajú aj hodnoty úspor sporiteľov, ktorí majú v portfóliách akciové a indexové fondy," vysvetlil výskumný pracovník Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Ján Šebo.

Podľa neho by však bolo investičnou chybou presúvať majetok po viac ako 30 % poklese akcií z indexových a akciových fondov do dlhopisových. "Teraz je výborný čas začať postupne presúvať majetok práve do akciových a indexových fondov. Väčšina sporivých stratégií, ktoré plánujeme spustiť na našom portáli Oranžová obálka, hlási príležitosti na presun úspor do akciových a indexových fondov a nie naopak," priblížil Šebo. Podľa neho by sporitelia, ktorí majú aspoň 15 rokov do dôchodku, mali začať uvažovať o presune minimálne nových príspevkov do indexových a akciových fondov. "Som si vedomý, že pokles hodnoty úspor môže sporiteľov, ktorí majú značnú časť úspor v indexových a akciových fondoch, zabolieť, ale podstatné je uvedomovať si, kedy končí proces sporenia," upozornil Šebo.

Aj podľa investičného poradcu Fincentra Petra Hechtbergera nie je múdre odchádzať z negarantovaných fondov. "Naopak, aktuálne je dobré obdobie na zmenu. Pokiaľ má klient garantované fondy, prikláňam sa, aby ich zmenil na negarantované fondy. Druhý pilier je sporenie na dôchodok a priemerný vek sporiteľa je 40 rokov, drvivá väčšina má do dôchodku ďaleko, preto sa netreba obávať poklesu. Ide o dočasný stav," priblížil Hechtberger.

Podľa Šeba je tiež dôležité si uvedomiť, že sporenie znamená proces postupného investovania. "Tento sporivý proces tak umožňuje, aby každý sporiteľ bol sám sebe rizikovým manažérom, pretože v čase, keď sú trhy na vrchole, nakupuje menší počet jednotiek a, naopak, v čase, keď trhy padnú, nakupuje za to isté euro viac dôchodkových jednotiek. To znamená, že kým pred mesiacom sme za jedno euro mohli nakúpiť napríklad tri dôchodkové jednotky fondu, o mesiac neskôr po prepade akcií za to isté euro už môžeme nakúpiť štyri jednotky fondu," vysvetlil Šebo. Tiež je presvedčený, že mladí sporitelia, ktorí majú viac ako 25 rokov do dôchodku, nemajú čo hľadať v dlhopisových fondoch, pretože riskujú veľmi nízke dôchodky.

Allianz – Slovenská dôchodková správcovská spoločnosť napríklad na svojom webe odporúča, že ak sa ľudia rozhodnú využiť aktuálne nízke ceny akcií na ich nákup, mali by to urobiť postupným presunom úspor. Takto sa môžu vyhnúť výraznému preceneniu celého majetku po jednorazovom presune. Tiež upozorňuje na to, že akcie historicky po obdobiach poklesov pokračovali vždy v raste a v dlhodobom horizonte je potenciál návratnosti iba pri akciových investíciách.