Zamestnanec by mal mať benefit zo všetkého, čo pracovný pomer prináša a nemal by byť nútený priamo alebo nepriamo do živnosti, priblížila prezidentka Konfederácie odborových zväzov SR Monika Uhlerová.
Autor TASR
Bratislava 9. decembra (TASR) - Tripartita v pondelok okrem situácie v zdravotníctve diskutovala aj o tzv. nútených živnostiach, plánuje k nim zvolať odbornú diskusiu za okrúhlym stolom. Rokovala aj o podpore pokrytia zamestnancov kolektívnymi zmluvami. Informovali o tom po rokovaní predstavitelia Hospodárskej a sociálnej rady (HSR) SR.
"Dohodli sme na odbornom stretnutí za okrúhlym stolom, v rámci ktorého budeme riešiť tzv. nútené živnosti. Ich počet na Slovensku stúpa. Máme záujem ako zástupcovia zamestnancov ako keby očistiť klasické živnosti od tých fiktívnych tak, aby zamestnanec, ktorý vykonáva regulárnu prácu, ju vykonával na základe pracovného pomeru. Zamestnanec by mal mať benefit zo všetkého, čo pracovný pomer prináša a nemal by byť nútený priamo alebo nepriamo do živnosti," priblížila prezidentka Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR Monika Uhlerová.
Sociálni partneri rokovali podľa nej aj o eurosmernici o primeraných minimálnych mzdách, ktorej časťou je aj podpora zvyšovania pokrytia zamestnancov kolektívnymi zmluvami. Na Slovensku je asi 25 percent zamestnancov pokrytých kolektívnymi zmluvami. Ambíciou smernice je podľa nej 80-percentné pokrytie, v niektorých štátoch je takéto pokrytie až 100-percentné.
"Ambíciou smernice je dosiahnuť 80-percentné pokrytie zamestnancov kolektívnymi zmluvami. Sú krajiny, kde je pokrytie stopercentné, ale sú krajiny, kde je pokrytie veľmi nízke. Medzi ne patrí aj Slovensko - asi 25 percent zamestnancov je pokrytých kolektívnymi zmluvami. Do konca roka 2025 by mala vláda predložiť k tomuto akčný plán," spresnila. Predstavitelia tripartity sa podľa nej dohodli na vytvorení pracovnej skupiny, ktorá sa bude zaoberať aj zmenou zákona o tripartite.
"Musím povedať, že čo sa týka kolektívneho vyjednávania, my sme si už veľkú časť tejto domácej úlohy splnili. V balíku zákonov týkajúcich sa minimálnej mzdy sme posilnili kolektívne vyjednávanie, a to tak, že sme rozšírili kolektívne zmluvy vyššieho stupňa. V princípe po novom bude platiť to, že pokiaľ sa reprezentatívne organizácie zamestnávateľov a zamestnancov v danom sektore dohodnú na kolektívnej zmluve vyššieho stupňa, tak tie pravidlá budú platiť pre celý sektor až na niektoré výnimky," doplnil minister práce Erik Tomáš (Hlas-SD).
Jedným z pondelkových bodov rokovania HSR bol aj návrh zákona o poľovníctve. "My sme okrem toho, čo bolo spomínané, riešili ešte zákon a mali pripomienky k zákonu o poľovníctve, kde Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora definuje, že má obrovské problémy so škodami, ktoré spôsobuje raticová zver. Pripomienky smerovali k objektívnej zodpovednosti poľovníckych združení za škody, ktoré boli spôsobené. Bolo veľa technických pripomienok, takže sa snažíme, aby bol v tomto daný istý legislatívny rámec, ktorý bude vyhovovať všetkým," uzavrel prvý viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR Rastislav Machunka.
"Dohodli sme na odbornom stretnutí za okrúhlym stolom, v rámci ktorého budeme riešiť tzv. nútené živnosti. Ich počet na Slovensku stúpa. Máme záujem ako zástupcovia zamestnancov ako keby očistiť klasické živnosti od tých fiktívnych tak, aby zamestnanec, ktorý vykonáva regulárnu prácu, ju vykonával na základe pracovného pomeru. Zamestnanec by mal mať benefit zo všetkého, čo pracovný pomer prináša a nemal by byť nútený priamo alebo nepriamo do živnosti," priblížila prezidentka Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR Monika Uhlerová.
Sociálni partneri rokovali podľa nej aj o eurosmernici o primeraných minimálnych mzdách, ktorej časťou je aj podpora zvyšovania pokrytia zamestnancov kolektívnymi zmluvami. Na Slovensku je asi 25 percent zamestnancov pokrytých kolektívnymi zmluvami. Ambíciou smernice je podľa nej 80-percentné pokrytie, v niektorých štátoch je takéto pokrytie až 100-percentné.
"Ambíciou smernice je dosiahnuť 80-percentné pokrytie zamestnancov kolektívnymi zmluvami. Sú krajiny, kde je pokrytie stopercentné, ale sú krajiny, kde je pokrytie veľmi nízke. Medzi ne patrí aj Slovensko - asi 25 percent zamestnancov je pokrytých kolektívnymi zmluvami. Do konca roka 2025 by mala vláda predložiť k tomuto akčný plán," spresnila. Predstavitelia tripartity sa podľa nej dohodli na vytvorení pracovnej skupiny, ktorá sa bude zaoberať aj zmenou zákona o tripartite.
"Musím povedať, že čo sa týka kolektívneho vyjednávania, my sme si už veľkú časť tejto domácej úlohy splnili. V balíku zákonov týkajúcich sa minimálnej mzdy sme posilnili kolektívne vyjednávanie, a to tak, že sme rozšírili kolektívne zmluvy vyššieho stupňa. V princípe po novom bude platiť to, že pokiaľ sa reprezentatívne organizácie zamestnávateľov a zamestnancov v danom sektore dohodnú na kolektívnej zmluve vyššieho stupňa, tak tie pravidlá budú platiť pre celý sektor až na niektoré výnimky," doplnil minister práce Erik Tomáš (Hlas-SD).
Jedným z pondelkových bodov rokovania HSR bol aj návrh zákona o poľovníctve. "My sme okrem toho, čo bolo spomínané, riešili ešte zákon a mali pripomienky k zákonu o poľovníctve, kde Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora definuje, že má obrovské problémy so škodami, ktoré spôsobuje raticová zver. Pripomienky smerovali k objektívnej zodpovednosti poľovníckych združení za škody, ktoré boli spôsobené. Bolo veľa technických pripomienok, takže sa snažíme, aby bol v tomto daný istý legislatívny rámec, ktorý bude vyhovovať všetkým," uzavrel prvý viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR Rastislav Machunka.