Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Najvyššiu minimálnu mzdu poberajú aj v roku 2020 ľudia vo Francúzsku (1539 eur), Nemecku (1584 eur), Belgicku (1594 eur), Holandsku (1636 eur), Írsku (1656 eur) a Luxembursku (2142 eur).
Autor TASR
Bratislava 5. februára (TASR) - Len 21 krajín Európskej únie má zavedenú garantovanú spodnú hranicu príjmu. Slovensko sa s výškou 580 eur zaradilo tento rok na 15. miesto. Najnižšiu minimálnu mzdu majú v Bulharsku, kde človek za 'minimálku' dostáva 312 eur. Medzi krajiny, ktoré minimálnu mzdu zavedenú nemajú, patrí Dánsko, Taliansko, Cyprus, Rakúsko, Fínsko a Švédsko.
"Takmer vo všetkých krajinách Únie sa v tomto roku zvyšovala minimálna mzda. U nás výraznejšie, a to z 520 na 580 eur. Aj Bulhari, ktorí majú dlhé roky nelichotivo najnižšiu 'minimálku', pocítili medziročné zvýšenie o 26 eur. Spolu so Slovákmi patria medzi desať krajín, ktoré majú 'minimálku' do 700 eur," uvádza analytička Slovenskej sporiteľne Lenka Buchláková.
Ide o krajiny ako Litva (430 eur), Rumunsko (446 eur), Maďarsko (487 eur), Chorvátsko (546 eur), Česká republika (575 eur), Poľsko (611 eur), Estónsko (584 eur) a Lotyšsko (607 eur). V piatich krajinách EÚ sa mzdy pohybujú od 700 do 1000 eur. Ide o Portugalsko (741 eur), Grécko (758 eur), Maltu (777 eur,) Slovinsko (941 eur) a Španielsko (1050 eur).
Najvyššiu minimálnu mzdu poberajú aj v roku 2020 ľudia vo Francúzsku (1539 eur), Nemecku (1584 eur), Belgicku (1594 eur), Holandsku (1636 eur), Írsku (1656 eur) a Luxembursku (2142 eur). Výrazne rástli v tomto roku minimálne mzdy práve v strednej a východnej Európe, okrem Slovenska napríklad v susednom Česku o vyše 40 eur.
Podľa analytičky je zaujímavosťou, že rozdiely v minimálnych mzdách v členských štátoch EÚ sú po zohľadnení rozdielov v cenovej hladine podstatne menšie ako vlani. Minimálna mzda v členských štátoch s nižšou cenovou hladinou sa pri vyjadrení parity kúpnej sily (PPS) relatívne zvýšila a, naopak, je relatívne nižšia v členských štátoch s vyššími cenovými hladinami.
"Z dôvodu nižších príjmov si mnohí Slováci nevedia mesačne niečo ušetriť. Napriek tomu podľa našich údajov dokážu v priemere Slováci dať bokom 65 eur mesačne. Komplikovanejšie je to v prípade slobodných žien a matiek, prípadne otcov, ktorí sú na starostlivosť o dieťa sami. Patria medzi najohrozenejšie skupiny obyvateľstva, ktorí nevedia čeliť nečakaným finančným výdavkom, ako je napríklad pokazená práčka či auto. Slobodné matky či otcovia často s ťažkosťami zvládajú finančne utiahnuť mesačné výdavky, ak majú malé dieťa, ktoré je z pohľadu financií najnáročnejšie," konštatuje analytička.
"Takmer vo všetkých krajinách Únie sa v tomto roku zvyšovala minimálna mzda. U nás výraznejšie, a to z 520 na 580 eur. Aj Bulhari, ktorí majú dlhé roky nelichotivo najnižšiu 'minimálku', pocítili medziročné zvýšenie o 26 eur. Spolu so Slovákmi patria medzi desať krajín, ktoré majú 'minimálku' do 700 eur," uvádza analytička Slovenskej sporiteľne Lenka Buchláková.
Ide o krajiny ako Litva (430 eur), Rumunsko (446 eur), Maďarsko (487 eur), Chorvátsko (546 eur), Česká republika (575 eur), Poľsko (611 eur), Estónsko (584 eur) a Lotyšsko (607 eur). V piatich krajinách EÚ sa mzdy pohybujú od 700 do 1000 eur. Ide o Portugalsko (741 eur), Grécko (758 eur), Maltu (777 eur,) Slovinsko (941 eur) a Španielsko (1050 eur).
Najvyššiu minimálnu mzdu poberajú aj v roku 2020 ľudia vo Francúzsku (1539 eur), Nemecku (1584 eur), Belgicku (1594 eur), Holandsku (1636 eur), Írsku (1656 eur) a Luxembursku (2142 eur). Výrazne rástli v tomto roku minimálne mzdy práve v strednej a východnej Európe, okrem Slovenska napríklad v susednom Česku o vyše 40 eur.
Podľa analytičky je zaujímavosťou, že rozdiely v minimálnych mzdách v členských štátoch EÚ sú po zohľadnení rozdielov v cenovej hladine podstatne menšie ako vlani. Minimálna mzda v členských štátoch s nižšou cenovou hladinou sa pri vyjadrení parity kúpnej sily (PPS) relatívne zvýšila a, naopak, je relatívne nižšia v členských štátoch s vyššími cenovými hladinami.
"Z dôvodu nižších príjmov si mnohí Slováci nevedia mesačne niečo ušetriť. Napriek tomu podľa našich údajov dokážu v priemere Slováci dať bokom 65 eur mesačne. Komplikovanejšie je to v prípade slobodných žien a matiek, prípadne otcov, ktorí sú na starostlivosť o dieťa sami. Patria medzi najohrozenejšie skupiny obyvateľstva, ktorí nevedia čeliť nečakaným finančným výdavkom, ako je napríklad pokazená práčka či auto. Slobodné matky či otcovia často s ťažkosťami zvládajú finančne utiahnuť mesačné výdavky, ak majú malé dieťa, ktoré je z pohľadu financií najnáročnejšie," konštatuje analytička.
