Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Aktuálny návrh rozpočtu na rok 2020 prekračuje 156 miliónov eur.
Autor TASR
Bratislava 25. novembra (TASR) - Kraje vo svojich rozpočtoch na budúci rok rátajú so zvýšenými príspevkami pre sociálne služby. Podľa ministerstva práce by tak mali byť služby u neverejných aj verejných poskytovateľov dostupnejšie.
Zástupcovia všetkých samosprávnych krajov prišli pondelok na pozvanie ministra práce Jána Richtera (Smer-SD) na pravidelné koncoročné stretnutie. Zo strany vyšších územných celkov (VÚC) na stretnutí odzneli garancie, že potreby zariadení sociálnych služieb budú uspokojené.
"Sú vytvorené všetky predpoklady, aby mohli byť v roku 2020 sociálne služby u verejných aj neverejných poskytovateľov dostupnejšie a zabezpečovať odborné služby pre všetkých odkázaných klientov," uviedol v stanovisku pre médiá Richter. Ocenil, že všetky vyššie územné celky zvýšili rozpočet bežných výdavkov na sociálne služby na rok 2020, a to spolu o viac ako 26 miliónov eur. Ide takmer o 10-percentné zvýšenie oproti predpokladanému čerpaniu v roku 2019. Rozpočet, ktorý deklarovali jednotlivé samosprávne kraje pre rok 2020, je takmer 300 miliónov eur, kým v tomto roku bol rozpočet všetkých VÚC niečo vyše 270 miliónov eur.
Schválený rozpočet ministerstva na oblasť sociálnych služieb na rok 2019 je vyše 147 miliónov eur a aktuálny návrh rozpočtu na rok 2020 prekračuje 156 miliónov eur. "To znamená, financovanie sociálnych služieb sa zvýšilo takmer päťnásobne," tvrdí Richter.
Od 1. októbra tohto roka sa zaviedla zmena výpočtu finančného príspevku na prevádzku pre neverejných poskytovateľov sociálnych služieb zo strany obcí a vyšších územných celkov. Podstatou zmeny, ktorú opakovanie žiadali neverejní poskytovatelia, je, že úhrada za poskytovanú ošetrovateľskú starostlivosť od zdravotných poisťovní sa nebude odpočítavať od priemerných bežných výdavkov poskytovateľov sociálnych služieb za predchádzajúci rozpočtový rok a nebude sa znižovať výška príspevku na prevádzku v prípade, ak bude mať neverejný poskytovateľ vyššie úhrady ako verejní poskytovatelia sociálnych služieb.
Od budúceho roka sa na základe poznatkov aplikačnej praxe upravia aj zmeny v poskytovaní finančnej podpory z kapitoly rezortu práce. Od 1. januára 2021 sa navyše spustí pripravovaný nový komplexný informačný systém sociálnych služieb, v ktorom budú všetky zbierané údaje aktuálne a overiteľné. "Zavedením tohto informačného systému sa vytvoria predpoklady na efektívnejšie a adresnejšie financovanie každého lôžka, respektíve klienta v existujúcom zariadení, čím sa zníži potenciál častých chýb, nezrovnalostí, ba dokonca aj podvodov v oblasti sociálnych služieb," zdôraznil štátny tajomník Branislav Ondruš.
Diskusia sa viedla aj v oblasti zintenzívnenia kontrolnej činnosti na všetkých úrovniach. Zariadenia sociálnych služieb by mali prioritne kontrolovať ich zriaďovatelia, následne vyššie územné celky, ako aj rezort práce a ďalšie inštitúcie. Samotné ministerstvo práce vykonáva kontrolu a dohľad nad poskytovaním sociálnych služieb. Ministerstvo tiež tvrdí, že personálne posilnilo kontroly v zariadeniach sociálnych služieb. "Vzhľadom na informácie a fakty, ktoré odzneli, máme dôvod konštatovať, že sociálne služby by mali byť aj v budúcom roku opäť v lepšej kondícii ako po minulé roky. Navyše veríme, že klienti neverejných zariadení sociálnych služieb budú, aj vzhľadom na výraznejšiu finančnú participáciu zo strany ministerstva práce, ako aj na zmenu výpočtu príspevku pre neverejných poskytovateľov, platiť menej ako doteraz," zhodnotil Richter.
Zástupcovia všetkých samosprávnych krajov prišli pondelok na pozvanie ministra práce Jána Richtera (Smer-SD) na pravidelné koncoročné stretnutie. Zo strany vyšších územných celkov (VÚC) na stretnutí odzneli garancie, že potreby zariadení sociálnych služieb budú uspokojené.
"Sú vytvorené všetky predpoklady, aby mohli byť v roku 2020 sociálne služby u verejných aj neverejných poskytovateľov dostupnejšie a zabezpečovať odborné služby pre všetkých odkázaných klientov," uviedol v stanovisku pre médiá Richter. Ocenil, že všetky vyššie územné celky zvýšili rozpočet bežných výdavkov na sociálne služby na rok 2020, a to spolu o viac ako 26 miliónov eur. Ide takmer o 10-percentné zvýšenie oproti predpokladanému čerpaniu v roku 2019. Rozpočet, ktorý deklarovali jednotlivé samosprávne kraje pre rok 2020, je takmer 300 miliónov eur, kým v tomto roku bol rozpočet všetkých VÚC niečo vyše 270 miliónov eur.
Schválený rozpočet ministerstva na oblasť sociálnych služieb na rok 2019 je vyše 147 miliónov eur a aktuálny návrh rozpočtu na rok 2020 prekračuje 156 miliónov eur. "To znamená, financovanie sociálnych služieb sa zvýšilo takmer päťnásobne," tvrdí Richter.
Od 1. októbra tohto roka sa zaviedla zmena výpočtu finančného príspevku na prevádzku pre neverejných poskytovateľov sociálnych služieb zo strany obcí a vyšších územných celkov. Podstatou zmeny, ktorú opakovanie žiadali neverejní poskytovatelia, je, že úhrada za poskytovanú ošetrovateľskú starostlivosť od zdravotných poisťovní sa nebude odpočítavať od priemerných bežných výdavkov poskytovateľov sociálnych služieb za predchádzajúci rozpočtový rok a nebude sa znižovať výška príspevku na prevádzku v prípade, ak bude mať neverejný poskytovateľ vyššie úhrady ako verejní poskytovatelia sociálnych služieb.
Od budúceho roka sa na základe poznatkov aplikačnej praxe upravia aj zmeny v poskytovaní finančnej podpory z kapitoly rezortu práce. Od 1. januára 2021 sa navyše spustí pripravovaný nový komplexný informačný systém sociálnych služieb, v ktorom budú všetky zbierané údaje aktuálne a overiteľné. "Zavedením tohto informačného systému sa vytvoria predpoklady na efektívnejšie a adresnejšie financovanie každého lôžka, respektíve klienta v existujúcom zariadení, čím sa zníži potenciál častých chýb, nezrovnalostí, ba dokonca aj podvodov v oblasti sociálnych služieb," zdôraznil štátny tajomník Branislav Ondruš.
Diskusia sa viedla aj v oblasti zintenzívnenia kontrolnej činnosti na všetkých úrovniach. Zariadenia sociálnych služieb by mali prioritne kontrolovať ich zriaďovatelia, následne vyššie územné celky, ako aj rezort práce a ďalšie inštitúcie. Samotné ministerstvo práce vykonáva kontrolu a dohľad nad poskytovaním sociálnych služieb. Ministerstvo tiež tvrdí, že personálne posilnilo kontroly v zariadeniach sociálnych služieb. "Vzhľadom na informácie a fakty, ktoré odzneli, máme dôvod konštatovať, že sociálne služby by mali byť aj v budúcom roku opäť v lepšej kondícii ako po minulé roky. Navyše veríme, že klienti neverejných zariadení sociálnych služieb budú, aj vzhľadom na výraznejšiu finančnú participáciu zo strany ministerstva práce, ako aj na zmenu výpočtu príspevku pre neverejných poskytovateľov, platiť menej ako doteraz," zhodnotil Richter.
