Bratislava 11. decembra (TASR) - S návrhom rozpočtu na budúci rok na pondelkovom rokovaní tripartity s pripomienkami súhlasili Konfederácia odborových zväzov (KOZ), Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS), ako aj Asociácia priemyselných zväzov a dopravy (APZD). Ostatní prítomní sociálni partneri s návrhom nesúhlasili, a to najmä preto, že nemali dostatok času na jeho prerokovanie a prekonzultovanie. Po rokovaní tripartity to uviedol minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš (Hlas-SD).

Časový tlak na prijímanie rozpočtu však podľa neho nebol spôsobený súčasnou vládou, ale ešte tou predchádzajúcou, ktorá rozhodla o neskorom konaní predčasných volieb. "Druhý dôležitý záver je, a na tom sa zhodli všetci sociálni partneri, že je lepšie prijať štátny rozpočet, ako vystaviť Slovensko na budúci rok rozpočtovému provizóriu," podčiarkol Tomáš.

Minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) v tejto súvislosti zdôraznil, že sociálni partneri boli spolu s ním prví, ktorí dostali k dispozícii finálny návrh rozpočtu. Takisto zdôraznil potrebu schváliť rozpočet do konca roka a vyhnúť sa tak provizóriu. "Nie sú s tým absolútne žiadne skúsenosti a mohlo by to znamenať dosť podstatné problémy, ktorým sa chceme vyhnúť. Aj preto som hneď na začiatku avizoval, že sa chceme vyhnúť rozpočtovému provizóriu," pripomenul.

Aby začal verejný dlh v budúcnosti klesať, bude podľa Kamenického potrebné v ďalších rokoch volebného obdobia pristúpiť ku konsolidácii na úrovni 1 % hrubého domáceho produktu (HDP). "Dlh nám bude stúpať až v podstate do konca volebného obdobia, kedy by sa to malo otočiť a mal by potom začať postupne klesať. Toto sú dôsledky rozvrátených verejných financií, ktoré nám tu nechala bývalá koalícia," dodal minister financií.

Odborári ocenili, že štát nesmeruje do rozpočtového provizória. "Oceňujeme, že vláda pristupuje ku konsolidácii verejných financií postupne tak, ako sme odporúčali aj pri návrhu vyrovnaného štátneho rozpočtu pred dvoma mesiacmi, ktorý bol predložený ešte predchádzajúcou vládou. Zároveň oceňujeme to, že konsolidácia sa deje aj na príjmovej časti rozpočtu, že vláda siaha po zvyšovaní takých daní, ktoré my dlhodobo odporúčame, aby boli zvyšované," uviedla prezidentka KOZ Monika Uhlerová. Ide napríklad o vyššie zdanenie negatívnych externalít či nadmerných ziskov firiem.

Výhrady majú odbory napríklad k nevyrovnanosti výdavkov v sociálnej sfére. Veľká časť z nich smeruje na podporu dôchodcov, ktorým je potrebné pomáhať, ale ide iba o jednu zo sociálne ohrozených skupín, upozornila Uhlerová. Kritizovala tiež nulovú valorizáciu platov štátnych a verejných zamestnancov v budúcom roku. "Obrátime sa na nášho partnera, vládu začiatkom budúceho roka, aby sme začali kolektívne vyjednávať o novej kolektívnej zmluve, ktorá by bola účinná od 1. 9. A v tomto návrhu bude z našej strany určite požiadavka aj na valorizáciu platov všetkých zamestnancov, ktorých sa tieto kolektívne zmluvy dotýkajú," avizovala šéfka KOZ.

Predstaviteľom zamestnávateľov v návrhu rozpočtu prekáža najmä nedostatočná konsolidácia a zvyšovanie daňovo-odvodového zaťaženia. "Nesúhlasíme so zákonom o štátnom rozpočte, predovšetkým pre nedostatočnú konsolidáciu verejných financií. Pol percenta je nedostatočná konsolidácia, hovoríme to nielen my, ale aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť a ďalší odborníci," zdôraznil viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) Rastislav Machunka.

Zásadné výhrady majú firmy aj k spôsobu konsolidácie. "Realizuje sa predovšetkým na príjmovej časti, čiže zaplatia to zamestnávatelia spolu s našimi zamestnancami," upozornil Machunka. Zamestnávatelia navrhli zrušenie rodičovského dôchodku, čím by sa dalo získať približne toľko peňazí, ako sa získa plánovaným zvýšením zdravotných odvodov. Kritizovali tiež zdaňovanie dividend, ktoré z ich pohľadu predstavuje dvojité zdanenie, čí zníženie odvodov do 2. dôchodkového piliera, ktoré zhorší udržateľnosť verejných financií.

"V zákone nám chýba jasný plán, ako a kde chce štát šetriť. Pevne veríme, že nám ho vláda predstaví v najbližších mesiacoch. Preto vnímame veľmi rozporuplne, že sa počíta s ďalším navyšovaním počtu zamestnancov verejnej správy, kde sú platy už dnes výrazne vyššie ako v súkromnom sektore," doplnil 1. viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Mário Lelovský.

Zavádzanie ďalších sektorových daní a odvodov považuje za riziko pre celé slovenské hospodárstvo. "V prípade ďalšieho zvyšovania daní a odvodov tieto náklady niektoré podniky premietnu do konečných cien, no mnohé si to dovoliť nemôžu, keďže sú súčasťou globálneho konkurenčného prostredia," dodal.