Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Členovia tripartity skonštatovali, že spoločný návrh na zvýšenie minimálnej mzdy na 700 eur je jasným dôkazom toho, že zodpovedný sociálny dialóg má zmysel.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 14. júla (TASR) – Zamestnávatelia, odbory a zástupcovia samospráv sa historicky po prvý raz dohodli na zvýšení minimálnej mzdy, a to zo súčasných 646 eur na 700 eur v budúcom roku. Sociálni partneri o tom vo štvrtok informovali na spoločnej tlačovej konferencii.
"Všetci sociálni partneri sa zhodli na tom, že v súčasnej situácii musí výška minimálnej mzdy zohľadňovať možné negatívne dosahy na zamestnancov a domácnosti, no zároveň i prihliadať na nepriaznivú situáciu, v ktorej sa nachádza podnikateľské prostredie a rešpektovať reálne možnosti slovenských zamestnancov," uviedli v spoločnom stanovisku zástupcovia Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ), Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR, Asociácie priemyselných zväzov a dopravy (APZD), Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) a zástupcovia zamestnancov združení v Konfederácii odborových zväzov (KOZ) SR a Spoločných odborov Slovenska.
Členovia tripartity skonštatovali, že spoločný návrh na zvýšenie minimálnej mzdy na 700 eur je jasným dôkazom toho, že zodpovedný sociálny dialóg má zmysel. "Veríme, že aj týmto spôsobom politikom a i verejnosti vysielame jasný signál, že práve vecná diskusia, schopnosť počúvať a byť otvorený voči kompromisu sú tým, čo dnes naša krajina potrebuje azda najviac," dodali sociálni partneri.
Prezidentka KOZ Monika Uhlerová pripomenula, že sa sociálni partneri historicky dohodli na minimálnej mzde prvýkrát. "Túto dohodu bude musieť náš tretí sociálny partner, ktorým je vláda, rešpektovať," zdôraznila.
Druhý dôležitý moment podľa šéfky odborov je, že sa partneri dohodli na vyššej minimálnej mzde, ako by garantoval automat zakotvený v zákone. "Podľa zákona by minimálna mzda pre rok 2023 bola na úrovni 691 eur," spresnila. Napriek dohode budú podľa Uhlerovej niektorí zamestnanci 700 eur stále vnímať ako veľmi nízku sumu, pretože minimálna mzda na Slovensku je v porovnaní s inými európskymi krajinami stále nízka.
Zamestnávatelia si podľa viceprezidenta AZZZ Rastislava Machunku uvedomujú, že Slovensko prežíva ťažké časy a ekonomická, ale aj vnútropolitická situácia sa môžu ďalej zhoršovať. "Preto sme k tomu všetky zúčastnené strany pristúpili s maximálnou dávkou zodpovednosti, pretože nakoniec ani nevieme, aká vláda tu na jeseň bude," skonštatoval. Zamestnávatelia očakávajú príchod recesie, ktorá prinesie obmedzovanie výroby a prepúšťanie. Dohodnutá výška minimálnej mzdy je preto kompromisom, ktorý berie do úvahy aj možné ohrozenie nízkokvalifikovaných pracovných miest.
Viceprezident APZD Alexander Matušek zdôraznil, že zamestnávatelia berú minimálnu mzdu ako základ a nie ako ciel. Na zvyšovanie miezd je podľa neho dôležité dobré podnikateľské prostredie a tiež investície. Matušek pripomenul pozitívnu správu o príchode automobilky Volvo na východ Slovenska, no aj avizované problémy a možné ukončenie výroby v hlinikárni Slovalco.
"Všetci sociálni partneri sa zhodli na tom, že v súčasnej situácii musí výška minimálnej mzdy zohľadňovať možné negatívne dosahy na zamestnancov a domácnosti, no zároveň i prihliadať na nepriaznivú situáciu, v ktorej sa nachádza podnikateľské prostredie a rešpektovať reálne možnosti slovenských zamestnancov," uviedli v spoločnom stanovisku zástupcovia Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ), Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR, Asociácie priemyselných zväzov a dopravy (APZD), Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) a zástupcovia zamestnancov združení v Konfederácii odborových zväzov (KOZ) SR a Spoločných odborov Slovenska.
Členovia tripartity skonštatovali, že spoločný návrh na zvýšenie minimálnej mzdy na 700 eur je jasným dôkazom toho, že zodpovedný sociálny dialóg má zmysel. "Veríme, že aj týmto spôsobom politikom a i verejnosti vysielame jasný signál, že práve vecná diskusia, schopnosť počúvať a byť otvorený voči kompromisu sú tým, čo dnes naša krajina potrebuje azda najviac," dodali sociálni partneri.
Prezidentka KOZ Monika Uhlerová pripomenula, že sa sociálni partneri historicky dohodli na minimálnej mzde prvýkrát. "Túto dohodu bude musieť náš tretí sociálny partner, ktorým je vláda, rešpektovať," zdôraznila.
Druhý dôležitý moment podľa šéfky odborov je, že sa partneri dohodli na vyššej minimálnej mzde, ako by garantoval automat zakotvený v zákone. "Podľa zákona by minimálna mzda pre rok 2023 bola na úrovni 691 eur," spresnila. Napriek dohode budú podľa Uhlerovej niektorí zamestnanci 700 eur stále vnímať ako veľmi nízku sumu, pretože minimálna mzda na Slovensku je v porovnaní s inými európskymi krajinami stále nízka.
Zamestnávatelia si podľa viceprezidenta AZZZ Rastislava Machunku uvedomujú, že Slovensko prežíva ťažké časy a ekonomická, ale aj vnútropolitická situácia sa môžu ďalej zhoršovať. "Preto sme k tomu všetky zúčastnené strany pristúpili s maximálnou dávkou zodpovednosti, pretože nakoniec ani nevieme, aká vláda tu na jeseň bude," skonštatoval. Zamestnávatelia očakávajú príchod recesie, ktorá prinesie obmedzovanie výroby a prepúšťanie. Dohodnutá výška minimálnej mzdy je preto kompromisom, ktorý berie do úvahy aj možné ohrozenie nízkokvalifikovaných pracovných miest.
Viceprezident APZD Alexander Matušek zdôraznil, že zamestnávatelia berú minimálnu mzdu ako základ a nie ako ciel. Na zvyšovanie miezd je podľa neho dôležité dobré podnikateľské prostredie a tiež investície. Matušek pripomenul pozitívnu správu o príchode automobilky Volvo na východ Slovenska, no aj avizované problémy a možné ukončenie výroby v hlinikárni Slovalco.
