Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Hranice slovenskej časti tzv. Karpatských bukových pralesov majú byť známe do konca tohto roka, vyplýva z materiálu, ktorý v stredu (15.11.) schválila vláda.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 18. novembra (TASR) - Šéf envirorezortu László Sólymos (Most-Híd) a ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná (nominantka SNS) sa nezhodujú v tom, akú časť tzv. Karpatských bukových pralesov treba chrániť. Lokalita na východe Slovenska je súčasťou Svetového dedičstva UNESCO. Kým Sólymos vidí ako ideálne riešenie vyhlásenie bezzásahových zón na rozlohe minimálne 5700 hektárov, Matečná zatiaľ hovorí o ochrane 3600 hektárov.
"K dnešnému dňu to, čo spĺňa charakter Karpatských bukových pralesov, a to, čo je dôvodné chrániť, je okolo 3600 hektárov. O zvyšku je potrebné diskutovať, lebo dnes to má charakter hospodárskeho alebo mladého lesa. Ale to veľké jadro, to je obrovská výmera, 3600 hektárov, nie je dôvod, aby sme to nemali v kultúrnom dedičstve zahrnuté," povedala Matečná. Odborníci sa podľa jej slov ešte vyberú do terénu.
Sólymos zase považuje za viac ako dôležité zachovať lokalitu v maximálnej možnej miere a v maximálnom možnom rozsahu. "Samotná značka UNESCO len podčiarkuje, ako je naše úsilie dôležité," povedal Sólymos. Podľa jeho slov ideálnym riešením je vyhlásenie bezzásahových zón v najcennejších územiach na rozlohe minimálne 5700 hektárov. Rovnakú požiadavku majú aj lesoochranári. Tí pre prístup k ochrane lokality podali podnet na jej zaradenie do Zoznamu svetového dedičstva v ohrození.
Hranice slovenskej časti tzv. Karpatských bukových pralesov majú byť známe do konca tohto roka, vyplýva z materiálu, ktorý v stredu (15.11.) schválila vláda. V reakcii na odporúčania Výboru svetového dedičstva UNESCO prijala návrh opatrení potrebných na ochranu pralesov. Aj z pripomienok k materiálu vyplýva, že snahou envirorezortu bude zabezpečiť ochranu na rozlohe 5766,4 hektára. S takou rátal aj nominačný projekt.
Tzv. Karpatské bukové pralesy na Slovensku a Ukrajine pribudli do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva v roku 2007. Do zoznamu UNESCO sa zapísalo desať pralesových lokalít. Z nich štyri sú na území Slovenska - lokality Stužica, Havešová, Rožok a Vihorlat. Pralesy sú reťaz ostrovov pôvodného lesa, ktorý rástol tisícky rokov. Celá lokalita pozostáva zo 78 komponentov vrátane slovenských, ktoré sa nachádzajú na území 12 európskych štátov.
Problém s tzv. Karpatskými bukovými pralesmi sa rieši iba naoko a hrozí ich vyškrtnutie zo Svetového dedičstva UNESCO. Tvrdí to poslankyňa Národnej rady SR Anna Zemanová (SaS). "Vláda síce zareagovala rýchlo a schválila materiál, ktorý sa volá Komplexný návrh opatrení, záplatu však šila horúcou ihlou. A tak to aj vyzerá," skonštatovala.
Materiálu vyčíta chýbajúce konkrétne opatrenia, analýzu vplyvov na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy a na životné prostredie. Zemanová tiež poukázala, že nebol prekonzultovaný s dotknutými samosprávnymi krajmi, hoci problematika cestovného ruchu spadá do ich kompetencií. Chýbajú jej aj vyjadrenia vlastníkov, či akákoľvek ucelená stratégia pre rozvoj v regióne.
"Pokiaľ sa nezačnú projekty riešiť poriadne a budú sa schvaľovať len aby boli, naša účasť v prestížnych zoznamoch bude napokon tiež len naoko a čo je najhoršie, nakrátko," tvrdí Zemanová. Pripomenula, že Slovensko musí vypracovať detailný projekt využitia územia. "Keď sa tak dlhodobo nedialo, UNESCO zdvihlo varovný prst. Ak materiál nebude vypracovaný, územiu hrozí vyškrtnutie z prestížneho zoznamu," zhrnula.
"K dnešnému dňu to, čo spĺňa charakter Karpatských bukových pralesov, a to, čo je dôvodné chrániť, je okolo 3600 hektárov. O zvyšku je potrebné diskutovať, lebo dnes to má charakter hospodárskeho alebo mladého lesa. Ale to veľké jadro, to je obrovská výmera, 3600 hektárov, nie je dôvod, aby sme to nemali v kultúrnom dedičstve zahrnuté," povedala Matečná. Odborníci sa podľa jej slov ešte vyberú do terénu.
Sólymos zase považuje za viac ako dôležité zachovať lokalitu v maximálnej možnej miere a v maximálnom možnom rozsahu. "Samotná značka UNESCO len podčiarkuje, ako je naše úsilie dôležité," povedal Sólymos. Podľa jeho slov ideálnym riešením je vyhlásenie bezzásahových zón v najcennejších územiach na rozlohe minimálne 5700 hektárov. Rovnakú požiadavku majú aj lesoochranári. Tí pre prístup k ochrane lokality podali podnet na jej zaradenie do Zoznamu svetového dedičstva v ohrození.
Hranice slovenskej časti tzv. Karpatských bukových pralesov majú byť známe do konca tohto roka, vyplýva z materiálu, ktorý v stredu (15.11.) schválila vláda. V reakcii na odporúčania Výboru svetového dedičstva UNESCO prijala návrh opatrení potrebných na ochranu pralesov. Aj z pripomienok k materiálu vyplýva, že snahou envirorezortu bude zabezpečiť ochranu na rozlohe 5766,4 hektára. S takou rátal aj nominačný projekt.
Tzv. Karpatské bukové pralesy na Slovensku a Ukrajine pribudli do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva v roku 2007. Do zoznamu UNESCO sa zapísalo desať pralesových lokalít. Z nich štyri sú na území Slovenska - lokality Stužica, Havešová, Rožok a Vihorlat. Pralesy sú reťaz ostrovov pôvodného lesa, ktorý rástol tisícky rokov. Celá lokalita pozostáva zo 78 komponentov vrátane slovenských, ktoré sa nachádzajú na území 12 európskych štátov.
Problém s Karpatskými bukovými pralesmi rieši vláda len naoko, tvrdí A. Zemanová
Problém s tzv. Karpatskými bukovými pralesmi sa rieši iba naoko a hrozí ich vyškrtnutie zo Svetového dedičstva UNESCO. Tvrdí to poslankyňa Národnej rady SR Anna Zemanová (SaS). "Vláda síce zareagovala rýchlo a schválila materiál, ktorý sa volá Komplexný návrh opatrení, záplatu však šila horúcou ihlou. A tak to aj vyzerá," skonštatovala.
Materiálu vyčíta chýbajúce konkrétne opatrenia, analýzu vplyvov na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy a na životné prostredie. Zemanová tiež poukázala, že nebol prekonzultovaný s dotknutými samosprávnymi krajmi, hoci problematika cestovného ruchu spadá do ich kompetencií. Chýbajú jej aj vyjadrenia vlastníkov, či akákoľvek ucelená stratégia pre rozvoj v regióne.
"Pokiaľ sa nezačnú projekty riešiť poriadne a budú sa schvaľovať len aby boli, naša účasť v prestížnych zoznamoch bude napokon tiež len naoko a čo je najhoršie, nakrátko," tvrdí Zemanová. Pripomenula, že Slovensko musí vypracovať detailný projekt využitia územia. "Keď sa tak dlhodobo nedialo, UNESCO zdvihlo varovný prst. Ak materiál nebude vypracovaný, územiu hrozí vyškrtnutie z prestížneho zoznamu," zhrnula.
