Uviedol to predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) Peter Mihók s tým, že inak bude Slovensko napriek týmto prostriedkom ešte chudobnejšie a zadlženejšie.
Autor TASR
Bratislava 16. septembra (TASR) – Miliardy, ktoré Slovensko bude mať k dispozícii od Európskej komisie na podporu obnovy a odolnosti, musí Slovensko využiť nie na zakonzervovanie súčasného stavu, ale na štrukturálne zmeny zodpovedajúce novej situácii. Iba tak budú tieto miliardy efektívne využité a budú generovať nové zdroje na ich splatenie. Uviedol to predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) Peter Mihók s tým, že inak bude Slovensko napriek týmto prostriedkom ešte chudobnejšie a zadlženejšie.
Ako spomenul, Svetová banka vo svojej júnovej správe očakáva, že globálne hospodárstvo tento rok klesne o 5,2 %, čo je približne trojnásobok zníženia počas celosvetovej finančnej krízy v rokoch 2008 – 2009. "Zároveň uvádza, že keďže očakáva, že tento rok vo viac ako 90 % rozvíjajúcich sa trhov a rozvojových hospodárstiev dôjde k poklesu príjmu na obyvateľa, milióny ľudí pravdepodobne upadnú do chudoby," poznamenal Mihók.
Práve to je podľa neho dôvodom na zadefinovanie jasného a čitateľného programu využitia týchto peňazí. "Program by mal mať jednoduchú štruktúru cieľov a im pridelených finančných rámcov. Podľa mňa by 50 % disponibilných prostriedkov malo riešiť spoločenskú a finančnú stabilitu krajiny, t. j. mali by byť alokované do štrukturálnej prestavby ekonomiky Slovenska, vedy, výskumu a vzdelávania, 25 % prostriedkov by malo byť určených na likvidáciu starých dlhov v oblasti ekológie a regionálneho rozvoja a zostávajúcich 25 % by malo ísť do infraštrukturálnych projektov a rozvoja vidieka," vymenoval Mihók.
Ako dodal na vysvetlenie, investície treba realizovať do oblastí, ktoré budú Slovensku generovať zdroje pre udržateľnosť budúceho ekonomického rozvoja tak, aby zodpovedal nárokom a požiadavkám 21. storočia. Týmito oblasťami sú podľa jeho mienky reštrukturalizácia slovenského priemyslu, infraštruktúra a urýchlená likvidácia ekologického dlhu. Pod infraštruktúrou myslí nielen dopravnú a telekomunikačnú, ale aj ľudskú, teda predovšetkým kvalitu vzdelávania a vedu a výskum.
Ako spomenul, Svetová banka vo svojej júnovej správe očakáva, že globálne hospodárstvo tento rok klesne o 5,2 %, čo je približne trojnásobok zníženia počas celosvetovej finančnej krízy v rokoch 2008 – 2009. "Zároveň uvádza, že keďže očakáva, že tento rok vo viac ako 90 % rozvíjajúcich sa trhov a rozvojových hospodárstiev dôjde k poklesu príjmu na obyvateľa, milióny ľudí pravdepodobne upadnú do chudoby," poznamenal Mihók.
Práve to je podľa neho dôvodom na zadefinovanie jasného a čitateľného programu využitia týchto peňazí. "Program by mal mať jednoduchú štruktúru cieľov a im pridelených finančných rámcov. Podľa mňa by 50 % disponibilných prostriedkov malo riešiť spoločenskú a finančnú stabilitu krajiny, t. j. mali by byť alokované do štrukturálnej prestavby ekonomiky Slovenska, vedy, výskumu a vzdelávania, 25 % prostriedkov by malo byť určených na likvidáciu starých dlhov v oblasti ekológie a regionálneho rozvoja a zostávajúcich 25 % by malo ísť do infraštrukturálnych projektov a rozvoja vidieka," vymenoval Mihók.
Ako dodal na vysvetlenie, investície treba realizovať do oblastí, ktoré budú Slovensku generovať zdroje pre udržateľnosť budúceho ekonomického rozvoja tak, aby zodpovedal nárokom a požiadavkám 21. storočia. Týmito oblasťami sú podľa jeho mienky reštrukturalizácia slovenského priemyslu, infraštruktúra a urýchlená likvidácia ekologického dlhu. Pod infraštruktúrou myslí nielen dopravnú a telekomunikačnú, ale aj ľudskú, teda predovšetkým kvalitu vzdelávania a vedu a výskum.