Bratislava 15. decembra (TASR) - Rozvoj infraštruktúry v regióne Žiliny sa v minulých rokoch z rôznych dôvodov podcenil a realita si vyžaduje okamžité riešenia. Žilina je historicky významným dopravným uzlom a napriek snahám vytvoriť súbežné úseky na území Českej republiky (ČR) zostáva dopravná záťaž sever – juh najmä na slovenských komunikáciách. Upozornili na to zástupcovia Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) po rokovaní jej predsedu Petra Mihóka s ministrom dopravy Andrejom Doležalom (nominant Sme rodina).

Pred stretnutím poslali zástupcovia SOPK ministrovi dopravy analytický materiál 'Analýza kritickej situácie v dopravnej obsluhe žilinského regiónu v roku 2020 a jej ekonomické a nadregionálne súvislosti'. "Materiál bol pripravený v spolupráci s Logistickým monitorom, internetovým portálom na podporu logistiky na Slovensku. Predložený text obsahoval aj otvorenú výzvu vláde SR k naliehavosti riešenia problémov vyvolaných touto kritickou situáciou," informovala tlačová tajomníčka SOPK Bibiána Gunišová.

Doplnila, že podľa SOPK je dôležité vytvoriť napojenia na Poľsko a ČR rýchlostnými cestnými komunikáciami a železnicou. "Severné spojenie Slovenska s Českom rýchlostnou komunikáciou je nutné z ekonomických dôvodov. Vyžaduje si to intenzita obchodných vzťahov, ktorej súčasný stav nepostačuje a je brzdou ekonomickej efektívnosti. Na rozvoj dopravnej infraštruktúry je potrebné pozerať sa ako na predpoklad ekonomického rozvoja, nie ako na príťaž štátneho rozpočtu," uviedla Gunišová.

Zástupcovia SOPK zdôraznili tiež málo vnímaný faktor bezpečnosti, najmä cestnej premávky. "V kritických úsekoch (Žilina, Kysucké Nové Mesto, Čadca, Martin) je štatisticky najvyššia dopravná nehodovosť a úmrtnosť na jeden kilometer ciest v SR. To hovoria objektívne čísla zo štatistiky. Vznikajú škody, ktoré by sa mali vyčísliť a použiť ako argument pri presadzovaní rozpočtových nárokov v rámci rozpočtu SR, lebo ukrajujú z rozpočtu prostriedky, ktoré sa mohli použiť na rozvoj," podotkla tlačová tajomníčka SOPK.

Predstavitelia ministerstva dopravy prezentovali pripravovaný časový plán výstavby cestnej infraštruktúry, na ktorú sa snažia zabezpečiť finančné krytie. "V decembri 2020 má byť ukončený výber dodávateľa na stavbu Tunela Višňové (otváranie obálok), je akcelerované konanie v úseku D3 Radoľa – Kysucké Nové Mesto. V polovici januára 2021 bude otvorený úsek D3 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka. Ukončenie D3 sa predpokladá v roku 2024, posledný bude úsek D1 Turany – Hubová s predpokladaným termínom ukončenia v roku 2030 (zásadne iba tunelový variant). Rýchlostná cesta R6 Púchov – štátna hranica Slovensko/Česko nepatrí medzi priority, namiesto výstavby rýchlostnej cesty sa plánuje modernizácia existujúcich priechodov medzi SR a ČR," dodala Gunišová.

Minister dopravy podľa nej informoval o výstavbe rýchlostnej komunikácie R3 (Horná Štubňa – Martin – Dolný Kubín – Trstená – štátna hranica s Poľskom). "Ministerstvo je rozhodnuté podpísať projekt realizácie. Upozornilo zároveň na riziká, pretože výstavba nie je finančne krytá, ministerstvo vyvíja tlak na získanie potrebných financií," doplnila tlačová tajomníčka SOPK.

"V oblasti rozvoja železničnej infraštruktúry informoval minister dopravy o investícii Železníc SR do projektu Dostavba zriaďovacej stanice Žilina – Teplička nad Váhom a nadväzujúcej železničnej infraštruktúry v uzle Žilina. Na realizáciu projektu bola podpísaná zmluva o dielo v novembri 2020. Trať 127 Žilina – Čadca sa bude modernizovať v súčasnom tvare – povrchové vedenie trate so zachovaním súčasných zastávok," uzavrela Gunišová.