Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zároveň sa podľa Mihóka transformoval aj spôsob komunikácie so zákazníkmi a dodávateľmi v dôsledku digitalizácie.
Autor TASR
Bratislava 24. júna (TASR) - Členstvo Slovenska v EÚ prinieslo pre slovenské firmy mnoho prínosov, ako napríklad prístup k jednotnému trhu EÚ dnes už 27 krajín, dostupnosť k zdrojom financovania EÚ, zjednodušenie administratívy či posilnenie konkurencieschopnosti. Na druhej strane prinieslo aj niektoré výzvy, ako nárast konkurencie, tlak na vyrovnávanie miezd či stratu kontroly nad niektorými trhmi. Uviedol to v pondelok na tlačovej konferencii Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) jej predseda Peter Mihók pri hodnotení 20 rokov členstva SR v EÚ.
Úspech členstva závisí podľa neho od uhla pohľadu a odvetvia. "Pre mnohé firmy bolo členstvo jednoznačne prínosom, zatiaľ čo iné čelili výzvam prispôsobenia sa, v každom prípade sa však otvorili príležitosti a trhy, ktoré podnikateľské prostredie u nás posunulo bližšie ku svetovým trhom a zaistilo tak možnosti expanzie a prijímania kapitálu, pracovnej sily a často i know-how, ktoré sú v podnikaní každého odvetvia najdôležitejšie," priblížil.
"Podľa môjho názoru, ak by sme dnes neboli členmi EÚ, boli by sme oslabení a vystavení takým rizikám, ktoré by udržiavali potenciál ekonomiky na úrovni konca 90. rokov. Míľnik vstupu je pre národ a ekonomiku našej veľkosti taký dôležitý, že by som to prirovnal k dávnej minulosti a uznaniu Slovenskej republiky ako samostatného zvrchovaného štátu - vytvorili sme si svoje miesto na politicko-ekonomickej mape sveta, a to úročíme dodnes," zdôraznil.
Upozornil, že podnikateľské prostredie na Slovensku prekonalo za uplynulé dve desaťročia pozoruhodnú transformáciu, ktorú katalyzovali kľúčové faktory. Vstup do EÚ znamenal prelomový bod, keďže priniesol liberalizáciu trhu, zjednodušenie obchodných procesov a intenzifikáciu konkurenčného prostredia. Tieto kroky podľa neho prispeli k uľahčeniu zakladania a fungovania firiem na Slovensku, čo využila aj mladá generácia na rozvoj svojej podnikateľskej aktivity.
Zároveň sa podľa Mihóka transformoval aj spôsob komunikácie so zákazníkmi a dodávateľmi v dôsledku digitalizácie. Slovenským firmám bola sprístupnená príležitosť prepojiť sa na globálny trh, avšak zároveň priniesla aj výzvy v podobe stupňujúcej sa konkurencie zo strany zahraničných firiem.
Úspešné zvládnutie týchto výziev si podľa neho vyžiadalo od firiem osvojenie si zručností medzinárodného obchodu a flexibilnú adaptáciu na rôznorodé kultúrne prostredia. Prispôsobenie sa novým podmienkam si pre firmy vyžiadalo absolvovanie komplexných procesov.
"Medzi kľúčové kroky patrilo zavedenie a dodržiavanie noriem EÚ, implementácia zmien v interných firemných procesoch a systémoch, investície do moderných technológií, edukácia zamestnancov, akvizícia licencií a povolení a budovanie kontaktov s partnermi v zahraničí," dodal predseda SOPK.
Úspech členstva závisí podľa neho od uhla pohľadu a odvetvia. "Pre mnohé firmy bolo členstvo jednoznačne prínosom, zatiaľ čo iné čelili výzvam prispôsobenia sa, v každom prípade sa však otvorili príležitosti a trhy, ktoré podnikateľské prostredie u nás posunulo bližšie ku svetovým trhom a zaistilo tak možnosti expanzie a prijímania kapitálu, pracovnej sily a často i know-how, ktoré sú v podnikaní každého odvetvia najdôležitejšie," priblížil.
"Podľa môjho názoru, ak by sme dnes neboli členmi EÚ, boli by sme oslabení a vystavení takým rizikám, ktoré by udržiavali potenciál ekonomiky na úrovni konca 90. rokov. Míľnik vstupu je pre národ a ekonomiku našej veľkosti taký dôležitý, že by som to prirovnal k dávnej minulosti a uznaniu Slovenskej republiky ako samostatného zvrchovaného štátu - vytvorili sme si svoje miesto na politicko-ekonomickej mape sveta, a to úročíme dodnes," zdôraznil.
Upozornil, že podnikateľské prostredie na Slovensku prekonalo za uplynulé dve desaťročia pozoruhodnú transformáciu, ktorú katalyzovali kľúčové faktory. Vstup do EÚ znamenal prelomový bod, keďže priniesol liberalizáciu trhu, zjednodušenie obchodných procesov a intenzifikáciu konkurenčného prostredia. Tieto kroky podľa neho prispeli k uľahčeniu zakladania a fungovania firiem na Slovensku, čo využila aj mladá generácia na rozvoj svojej podnikateľskej aktivity.
Zároveň sa podľa Mihóka transformoval aj spôsob komunikácie so zákazníkmi a dodávateľmi v dôsledku digitalizácie. Slovenským firmám bola sprístupnená príležitosť prepojiť sa na globálny trh, avšak zároveň priniesla aj výzvy v podobe stupňujúcej sa konkurencie zo strany zahraničných firiem.
Úspešné zvládnutie týchto výziev si podľa neho vyžiadalo od firiem osvojenie si zručností medzinárodného obchodu a flexibilnú adaptáciu na rôznorodé kultúrne prostredia. Prispôsobenie sa novým podmienkam si pre firmy vyžiadalo absolvovanie komplexných procesov.
"Medzi kľúčové kroky patrilo zavedenie a dodržiavanie noriem EÚ, implementácia zmien v interných firemných procesoch a systémoch, investície do moderných technológií, edukácia zamestnancov, akvizícia licencií a povolení a budovanie kontaktov s partnermi v zahraničí," dodal predseda SOPK.
