Bratislava 27. januára (TASR) - Zamestnanci, ktorí sa ocitnú v karanténe alebo izolácii a ošetrujúci lekár im potvrdí dočasnú pracovnú neschopnosť z týchto dôvodov, majú informovať o svojej práceneschopnosti v prvom rade svojho zamestnávateľa. Ten im bude vyplácať náhradu mzdy za prvých desať dní práceneschopnosti. Teda aj v prípade, ak v súvislosti s pandemickou vlnou variantu omikron zamestnanec absolvuje len skrátenú päťdňovú karanténu. Zamestnanci o dávku nemocenské žiadajú Sociálnu poisťovňu (SP) prostredníctvom elektronického formulára až v prípade, ak im dočasná pracovná neschopnosť trvá viac ako desať kalendárnych dní. Upozornila na to poverená riaditeľka odboru komunikácie SP Zuzana Dvoráková.

"Jedinou výnimkou sú zamestnanci, ktorí si uplatňujú nárok na nemocenské po skončení pracovného pomeru v tzv. ochrannej lehote, alebo zamestnanci, ktorým pracovnoprávny vzťah skončil počas prvých desiatich dní práceneschopnosti. Títo si v SP podávajú žiadosť o dávku nemocenské hneď," spresnila Dvoráková.

V prípade zamestnancov nárok na dávku nemocenské zo SP vzniká až od 11. dňa trvania dočasnej pracovnej neschopnosti. Poisťovňa preto prosí občanov, aby na túto skutočnosť nezabúdali a nezasielali žiadosť o dávku skôr. "Keďže každú žiadosť musí SP preskúmať, aj keď nárok na nemocenské nevznikne, žiadosti zamestnancov, ktorým práceneschopnosť ešte netrvá viac ako desať dní, môžu procesy posudzovania nároku na dávku predlžovať," spomenula Dvoráková s tým, že ak teda zamestnanec doručí žiadosť a jeho dočasná pracovná neschopnosť nebude trvať viac ako desať dní, SP musí zamietnuť nárok na nemocenské vydaním rozhodnutia. Táto činnosť však oberá zamestnancov pobočiek SP o čas, ktorý môžu venovať skoršej výplate ostatných nemocenských dávok.

"Samostatne zárobkovo činné osoby a dobrovoľne poistené osoby na rozdiel od zamestnancov žiadajú SP o pandemickú dávku nemocenské prostredníctvom vyplnenia elektronického formulára hneď od prvého dňa práceneschopnosti z dôvodu karanténneho opatrenia/izolácie," dodala Dvoráková.