Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Nárast globálnych úrokových sadzieb bude zvyšovať tlak na čoraz viac štátov, keďže prehĺbi ich fiškálne problémy, uviedla S&P Global vo svojej správe.
Autor TASR
Londýn 22. júna (TASR) - Rast úrokových sadzieb zvyšuje tlak na ratingy štátov, varovala agentúra S&P Global.
Nárast globálnych úrokových sadzieb bude zvyšovať tlak na čoraz viac štátov, keďže prehĺbi ich fiškálne problémy, uviedla S&P Global vo svojej správe.
Bez pomoci Európskej centrálnej banky (ECB) sa náklady na obsluhu dlhu Talianska v pomere k hrubému domácemu produktu (HDP) dostanú najvyššie od roku 2012. Spomedzi štátov z takzvaných rozvíjajúcich sa trhov sú najzraniteľnejšími Ukrajina, Brazília, Egypt, Ghana a Maďarsko.
Podľa S&P rastúce sadzby by mohli spôsobiť fiškálne problémy niekoľkým rozvinutým štátom a minimálne šiestim z 19 rozvíjajúcich sa krajín. Správa ratingovej agentúry predpokladá, že úrokové sadzby v najbližších troch rokoch stúpnu až o 300 bázických bodov. Náklady na obsluhu dlhov bohatších krajín, ako ukazujú výnosy ich referenčných dlhopisov, už v priebehu uplynulého roka vzrástli o vyše 200 bázických bodov.
Priemerný nárast úročenia dlhu o 300 bázických bodov by sa do roku 2025 premietlo do zvýšenia nákladov na splátky úrokov o 1 percentuálny bod HDP v porovnaní s tohtoročných mediánom úrokových nákladov na úrovni 2,2 % HDP. Podľa S&P je toto zvýšenie stále zvládnuteľné, v mnohých prípadoch vďaka poklesu nákladov počas uplynulých desiatich rokov.
Potenciálnou výnimkou je Taliansko, ktorého verejný dlh je už nad 140 % HDP. S&P však predpokladá, že ECB zabráni tomu, aby náklady na obsluhu talianskeho dlhu stúpli až o 300 bázických bodov. V opačnom prípade by úrokové náklady Talianska vzrástli na 5,5 % HDP. Také vysoké boli naposledy v roku 2012, než ECB pod vedením vtedajšieho šéfa Maria Draghiho neprijala radikálne opatrenia na riešenie dlhovej krízy.
V prípade Španielska by úrokové náklady stúpli na 3 % HDP, čo by bolo najviac od roku 2015, v prípade USA na 4,6 % HDP, v prípade Británie na 3,5 % HDP a v prípade Japonska, ktoré má najvyšší verejný dlh (223 % HDP), na 5,4 % HDP.
Rýchly nárast globálnych úrokových sadzieb zároveň spôsobí, že expanzia mnohých ekonomík sa v najbližších rokoch prakticky zastaví. To podľa S&P znamená, že ak budú vlády chcieť stabilizovať pomer verejného dlhu k HDP, budú musieť výraznejšie sprísniť svoje fiškálne politiky, než sú aktuálne ochotné alebo schopné.
Nárast globálnych úrokových sadzieb bude zvyšovať tlak na čoraz viac štátov, keďže prehĺbi ich fiškálne problémy, uviedla S&P Global vo svojej správe.
Bez pomoci Európskej centrálnej banky (ECB) sa náklady na obsluhu dlhu Talianska v pomere k hrubému domácemu produktu (HDP) dostanú najvyššie od roku 2012. Spomedzi štátov z takzvaných rozvíjajúcich sa trhov sú najzraniteľnejšími Ukrajina, Brazília, Egypt, Ghana a Maďarsko.
Podľa S&P rastúce sadzby by mohli spôsobiť fiškálne problémy niekoľkým rozvinutým štátom a minimálne šiestim z 19 rozvíjajúcich sa krajín. Správa ratingovej agentúry predpokladá, že úrokové sadzby v najbližších troch rokoch stúpnu až o 300 bázických bodov. Náklady na obsluhu dlhov bohatších krajín, ako ukazujú výnosy ich referenčných dlhopisov, už v priebehu uplynulého roka vzrástli o vyše 200 bázických bodov.
Priemerný nárast úročenia dlhu o 300 bázických bodov by sa do roku 2025 premietlo do zvýšenia nákladov na splátky úrokov o 1 percentuálny bod HDP v porovnaní s tohtoročných mediánom úrokových nákladov na úrovni 2,2 % HDP. Podľa S&P je toto zvýšenie stále zvládnuteľné, v mnohých prípadoch vďaka poklesu nákladov počas uplynulých desiatich rokov.
Potenciálnou výnimkou je Taliansko, ktorého verejný dlh je už nad 140 % HDP. S&P však predpokladá, že ECB zabráni tomu, aby náklady na obsluhu talianskeho dlhu stúpli až o 300 bázických bodov. V opačnom prípade by úrokové náklady Talianska vzrástli na 5,5 % HDP. Také vysoké boli naposledy v roku 2012, než ECB pod vedením vtedajšieho šéfa Maria Draghiho neprijala radikálne opatrenia na riešenie dlhovej krízy.
V prípade Španielska by úrokové náklady stúpli na 3 % HDP, čo by bolo najviac od roku 2015, v prípade USA na 4,6 % HDP, v prípade Británie na 3,5 % HDP a v prípade Japonska, ktoré má najvyšší verejný dlh (223 % HDP), na 5,4 % HDP.
Rýchly nárast globálnych úrokových sadzieb zároveň spôsobí, že expanzia mnohých ekonomík sa v najbližších rokoch prakticky zastaví. To podľa S&P znamená, že ak budú vlády chcieť stabilizovať pomer verejného dlhu k HDP, budú musieť výraznejšie sprísniť svoje fiškálne politiky, než sú aktuálne ochotné alebo schopné.
