Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V priebehu troch rokov jej má pomôcť ušetriť 25 miliárd eur.
Autor TASR
,aktualizované Madrid 4. augusta (TASR) - Španielska vláda v piatok (3.8.) predstavila nový balík opatrení, ktorý jej má pomôcť ušetriť v priebehu troch rokoch 125 miliárd eur. Cieľom balíka je znova získať dôveru trhov.
Vo vyhlásení, ktoré bolo v piatok večer uverejnené na oficiálnej internetovej stránke premiéra Mariana Rajoya, sa uvádza, že kabinet poslal svoj plán úspor a zvyšovania daní Európskej komisii.
Škrty vo výdavkoch majú Španielsku ušetriť v tomto roku 13,1 miliardy eur, na budúci rok 39 miliárd eur a v roku 2014 by to malo byť 50,1 miliardy eur. Do šetrenia sa budú musieť zapojiť aj regionálne vlády.
Okrem toho parlament už v júli schváli vládny návrh na zvýšenie daní a redukciu niektorých sociálnych dávok. To kabinetu pomôže získať do rozpočtu ďalšie miliardy eur.
Vláda v Madride v návrhu úspor, ktorý poslala komisii, počíta s tým, že ekonomika sa vráti do roku 2014 k rastu a jej hrubý domáci produkt v tomto roku stúpne o 1,2 %.
Španielska ekonomika sa vlani prepadla do recesie. Podľa rýchleho odhadu štatistického úradu v 2. kvartáli tohto roka sa jej výkon znížil oproti predchádzajúcemu štvrťroku o 0,4 %, čo znamená už 3. kvartál poklesu ekonomiky po sebe.
Vo vyhlásení, ktoré bolo v piatok večer uverejnené na oficiálnej internetovej stránke premiéra Mariana Rajoya, sa uvádza, že kabinet poslal svoj plán úspor a zvyšovania daní Európskej komisii.
Škrty vo výdavkoch majú Španielsku ušetriť v tomto roku 13,1 miliardy eur, na budúci rok 39 miliárd eur a v roku 2014 by to malo byť 50,1 miliardy eur. Do šetrenia sa budú musieť zapojiť aj regionálne vlády.
Okrem toho parlament už v júli schváli vládny návrh na zvýšenie daní a redukciu niektorých sociálnych dávok. To kabinetu pomôže získať do rozpočtu ďalšie miliardy eur.
Vláda v Madride v návrhu úspor, ktorý poslala komisii, počíta s tým, že ekonomika sa vráti do roku 2014 k rastu a jej hrubý domáci produkt v tomto roku stúpne o 1,2 %.
Španielska ekonomika sa vlani prepadla do recesie. Podľa rýchleho odhadu štatistického úradu v 2. kvartáli tohto roka sa jej výkon znížil oproti predchádzajúcemu štvrťroku o 0,4 %, čo znamená už 3. kvartál poklesu ekonomiky po sebe.
Kríza v Španielsku dopadla najťažšie na prisťahovalcov
Ekonomická kríza v Španielsku, ktorá vyhnala nezamestnanosť na takmer 25 %, zasahuje v najväčšej miere prisťahovalcov, ktorí pred rokmi prišli do krajiny za lepšími životnými podmienkami. Dnes, po rokoch odpracovaných pre španielske hospodárstvo, sa sklamaní vracajú do pôvodnej vlasti.
"To, čo sa deje v Španielsku, to je sociálna dráma," povedal Vladimir Paspuel, prezident združenia ekvádorských imigrantov Ruminahui v rozhovore pre agentúru DPA. Ekvádorčania predstavujú v Španielsku tretiu najväčšiu komunitu prisťahovalcov po Rumunoch a Maročanoch. Dodal, že zhruba 7000 Ekvádorčanov, ktorí si pred rokmi kúpili dom na úver, buď už o strechu nad hlavou prišli, alebo ich to v najbližšom období čaká.
Ekonomický rozmach Španielska na konci 90. rokov 20. storočia prilákal do juhoeurópskej krajiny milióny prisťahovalcov. V Španielsku so 46 miliónmi obyvateľov dnes žije zhruba 5 miliónov cudzincov, z toho 2,6 milióna pochádza z krajín mimo Európskej únie.
Krajinu opustilo 230 000 prisťahovalcov
Prudký rast nezamestnanosti sa ich dotkol najviac. Zatiaľ čo v Španielsku sa miera nezamestnanosti blíži k 25 %, nezamestnanosť medzi prisťahovalcami je približne 37-%. Dnes sa preto státisíce z nich vracajú do pôvodnej krajiny. Španielsky štatistický úrad uviedol, že za 1. polrok tohto roka opustilo krajinu vyše 40.000 Španielov a až 230.000 prisťahovalcov.
Väčšina odchádzajúcich imigrantov je z krajín Latinskej Ameriky, kde viaceré ekonomiky rastú omnoho rýchlejšie než tie európske. Okrem prisťahovalcov z Ekvádoru sú to najčastejšie Kolumbijčania, Argentínčania, Bolívijčania a Peruánci. Mnohí odchádzajú v rámci programov "dobrovoľného návratu," ktoré im ponúkajú zdarma letenky a navyše určitý objem financií. Podľa Paspuela zhruba 17.000 Ekvádorčanov využilo tieto programy zabezpečované španielskou a ekvádorskou vládou.
Podľa Paspuela tento jav, ktorý možno na čas rieši problém nezamestnaných, sa môže španielskej ekonomike vypomstiť. Tak, ako v prípade masového odchodu Španielov, aj v prípade prisťahovalcov odchádzajú najmä mladí a vzdelaní ľudia. Ako dodal, "keď sa kríza v Európe skončí a ekonomiky začnú nastupovať cestu oživenia, Španielsku budú státisíce ľudí, ktorí sa tu už integrovali, no museli odísť, chýbať".
Ekonomická kríza v Španielsku, ktorá vyhnala nezamestnanosť na takmer 25 %, zasahuje v najväčšej miere prisťahovalcov, ktorí pred rokmi prišli do krajiny za lepšími životnými podmienkami. Dnes, po rokoch odpracovaných pre španielske hospodárstvo, sa sklamaní vracajú do pôvodnej vlasti.
"To, čo sa deje v Španielsku, to je sociálna dráma," povedal Vladimir Paspuel, prezident združenia ekvádorských imigrantov Ruminahui v rozhovore pre agentúru DPA. Ekvádorčania predstavujú v Španielsku tretiu najväčšiu komunitu prisťahovalcov po Rumunoch a Maročanoch. Dodal, že zhruba 7000 Ekvádorčanov, ktorí si pred rokmi kúpili dom na úver, buď už o strechu nad hlavou prišli, alebo ich to v najbližšom období čaká.
Ekonomický rozmach Španielska na konci 90. rokov 20. storočia prilákal do juhoeurópskej krajiny milióny prisťahovalcov. V Španielsku so 46 miliónmi obyvateľov dnes žije zhruba 5 miliónov cudzincov, z toho 2,6 milióna pochádza z krajín mimo Európskej únie.
Krajinu opustilo 230 000 prisťahovalcov
Prudký rast nezamestnanosti sa ich dotkol najviac. Zatiaľ čo v Španielsku sa miera nezamestnanosti blíži k 25 %, nezamestnanosť medzi prisťahovalcami je približne 37-%. Dnes sa preto státisíce z nich vracajú do pôvodnej krajiny. Španielsky štatistický úrad uviedol, že za 1. polrok tohto roka opustilo krajinu vyše 40.000 Španielov a až 230.000 prisťahovalcov.
Väčšina odchádzajúcich imigrantov je z krajín Latinskej Ameriky, kde viaceré ekonomiky rastú omnoho rýchlejšie než tie európske. Okrem prisťahovalcov z Ekvádoru sú to najčastejšie Kolumbijčania, Argentínčania, Bolívijčania a Peruánci. Mnohí odchádzajú v rámci programov "dobrovoľného návratu," ktoré im ponúkajú zdarma letenky a navyše určitý objem financií. Podľa Paspuela zhruba 17.000 Ekvádorčanov využilo tieto programy zabezpečované španielskou a ekvádorskou vládou.
Podľa Paspuela tento jav, ktorý možno na čas rieši problém nezamestnaných, sa môže španielskej ekonomike vypomstiť. Tak, ako v prípade masového odchodu Španielov, aj v prípade prisťahovalcov odchádzajú najmä mladí a vzdelaní ľudia. Ako dodal, "keď sa kríza v Európe skončí a ekonomiky začnú nastupovať cestu oživenia, Španielsku budú státisíce ľudí, ktorí sa tu už integrovali, no museli odísť, chýbať".
