Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Autor TASR
Londýn 4. septembra (TASR) - Eurozóna sa stále viac triešti. Nielenže krajiny ako Španielsko a Taliansko musia platiť výrazne vyššie úroky pri štátnych dlhopisoch, ale firmy z juhu Európy tiež získavajú úvery čoraz drahšie.
Z krízy profitujú nemecké spoločnosti, ktoré sa dostávajú k peniazom podstatne lacnejšie.
V pondelok (3. 9.) zverejnené údaje Európskej centrálnej banky (ECB) ukázali, že úrokové náklady firiem zo slabších krajín eurozóny prudko vzrástli. Napríklad úročenie dlhu španielskych malých firiem je najvyššie za takmer štyri roky. Naopak, úročenie úverov konkurenčných nemeckých firiem je na rekordnom minime.
Jednotná menová politika v menovej únii sa mala pôvodne postarať o to, aby sa európske firmy mohli financovať za podobných podmienok. Úročenie ich pôžičiek sa v normálnych časoch odvíja od kľúčového úroku Európskej centrálnej banky (ECB), pri ktorom si komerčné banky požičiavajú peniaze od ECB. V súčasnosti však tento mechanizmus nefunguje tak, ako bol naplánovaný.
Pre hlbokú hospodársku krízu v juhoeurópskych krajinách sa náklady na financovanie čoraz viac rozchádzajú, čo spôsobuje, že firmy z krízových krajín sa dostávajú do konkurenčnej nevýhody.
Podľa ECB úročenie 1- až 5-ročných úverov španielskych firiem dosiahlo v júli 6,5 %, čo je najviac od konca roka 2008, kedy vrcholila finančná kríza rokov 2008/09 a ECB začala prudko uvoľňovať menovú politiku. Talianske firmy museli v júli platiť pri rovnakých úveroch úrok v o výške 6,24 % a nemecké len 4,04 %, čo je najmenej od zverejňovania tejto štatistiky v roku 2003.
Nemecké firmy tak získavajú konkurenčnú výhodu voči juhoeurópskym firmám, čo môže ešte zväčšiť priepasť medzi silnými a slabými ekonomikami v eurozóne. "Fragmentácia sa zhoršuje," citoval britský denník analytika agentúry Fitch Ratings Davida Rileyho. "Ak sa tento trend posilní, povedie to k fundamentálnej zmene usporiadania eurozóny. To podkopáva základný princíp eura a môže nakoniec prispieť k jeho rozpadu."
Zvyšovanie rozdielov pri úročení je predovšetkým výzvou pre ECB. Tradičné nástroje menovej politiky v súčasnosti nefungujú. Preto prezident ECB Mario Draghi oznámil, že banka siahne k netradičným opatreniam. Očakáva sa, že Draghi vo štvrtok (6. 9.) po zasadnutí Rady guvernérov oznámi spustenie nového programu výkupu štátnych dlhopisov, ktorý by mal pomôcť stlačiť predovšetkým úročenie dlhu talianskej a španielskej vlády.
Z krízy profitujú nemecké spoločnosti, ktoré sa dostávajú k peniazom podstatne lacnejšie.
V pondelok (3. 9.) zverejnené údaje Európskej centrálnej banky (ECB) ukázali, že úrokové náklady firiem zo slabších krajín eurozóny prudko vzrástli. Napríklad úročenie dlhu španielskych malých firiem je najvyššie za takmer štyri roky. Naopak, úročenie úverov konkurenčných nemeckých firiem je na rekordnom minime.
Jednotná menová politika v menovej únii sa mala pôvodne postarať o to, aby sa európske firmy mohli financovať za podobných podmienok. Úročenie ich pôžičiek sa v normálnych časoch odvíja od kľúčového úroku Európskej centrálnej banky (ECB), pri ktorom si komerčné banky požičiavajú peniaze od ECB. V súčasnosti však tento mechanizmus nefunguje tak, ako bol naplánovaný.
Pre hlbokú hospodársku krízu v juhoeurópskych krajinách sa náklady na financovanie čoraz viac rozchádzajú, čo spôsobuje, že firmy z krízových krajín sa dostávajú do konkurenčnej nevýhody.
Podľa ECB úročenie 1- až 5-ročných úverov španielskych firiem dosiahlo v júli 6,5 %, čo je najviac od konca roka 2008, kedy vrcholila finančná kríza rokov 2008/09 a ECB začala prudko uvoľňovať menovú politiku. Talianske firmy museli v júli platiť pri rovnakých úveroch úrok v o výške 6,24 % a nemecké len 4,04 %, čo je najmenej od zverejňovania tejto štatistiky v roku 2003.
Nemecké firmy tak získavajú konkurenčnú výhodu voči juhoeurópskym firmám, čo môže ešte zväčšiť priepasť medzi silnými a slabými ekonomikami v eurozóne. "Fragmentácia sa zhoršuje," citoval britský denník analytika agentúry Fitch Ratings Davida Rileyho. "Ak sa tento trend posilní, povedie to k fundamentálnej zmene usporiadania eurozóny. To podkopáva základný princíp eura a môže nakoniec prispieť k jeho rozpadu."
Zvyšovanie rozdielov pri úročení je predovšetkým výzvou pre ECB. Tradičné nástroje menovej politiky v súčasnosti nefungujú. Preto prezident ECB Mario Draghi oznámil, že banka siahne k netradičným opatreniam. Očakáva sa, že Draghi vo štvrtok (6. 9.) po zasadnutí Rady guvernérov oznámi spustenie nového programu výkupu štátnych dlhopisov, ktorý by mal pomôcť stlačiť predovšetkým úročenie dlhu talianskej a španielskej vlády.
