Lídri EÚ budú v pondelok pokračovať v rokovaniach o fonde obnovy a sedemročnom rozpočtovom rámci bloku.
Autor TASR
Madrid 20. júla (TASR) - Španielsko neodmieta stanovenie podmienok v súvislosti s čerpaním financií z fondu obnovy Európskej únie (EÚ), ktoré majú pomôcť krajinám bloku pri zotavovaní sa z pandémie nového koronavírusu. Nie je ani proti silnému dohľadu nad ich distribúciou. Uviedla to v pondelok španielska ministerka zahraničných vecí Arancha Gonzálezová Layaová v rozhovore pre rozhlasovú stanicu Cadena SER.
„Potrebujeme základ, ktorý nám a našim partnerom poskytne dôveru,“ vyhlásila.
Lídri EÚ budú v pondelok pokračovať v rokovaniach o fonde obnovy a sedemročnom rozpočtovom rámci bloku, keďže ani po troch dňoch diskusií sa nedokázali dohodnúť na forme a podmienkach čerpania finančnej pomoci.
"Sme v období veľkého geopolitického zmätku a mutácie našich ekonomík, čo nás núti pristúpiť k hlbokým štrukturálnym zmenám," uviedla španielska ministerka.
Predseda Európskej rady Charles Michel pôvodne navrhoval vyčleniť z fondu s celkovým objemom 750 miliárd eur až 500 miliárd eur na granty a 250 miliárd eur na pôžičky. Štáty tzv. šetrnej štvorky - Holandsko, Rakúsko, Švédsko a Dánsko (F4) však požadovali zníženie grantov na necelých 300 miliárd eur. Proti tomu sa zasa postavili južné krajiny EÚ, najmä Taliansko a Španielsko, ktoré by mali najviac profitovať z grantov. Michel v záujme dosiahnutia dohody v sobotu (18. 7.) navrhol zníženie grantov na 450 miliárd eur.
Severné krajiny pod vedením holandského premiéra Marka Rutteho chcú, aby štáty, ktoré dostanú hotovosť, zaviedli makroekonomické reformy.
„Potrebujeme základ, ktorý nám a našim partnerom poskytne dôveru,“ vyhlásila.
Lídri EÚ budú v pondelok pokračovať v rokovaniach o fonde obnovy a sedemročnom rozpočtovom rámci bloku, keďže ani po troch dňoch diskusií sa nedokázali dohodnúť na forme a podmienkach čerpania finančnej pomoci.
"Sme v období veľkého geopolitického zmätku a mutácie našich ekonomík, čo nás núti pristúpiť k hlbokým štrukturálnym zmenám," uviedla španielska ministerka.
Predseda Európskej rady Charles Michel pôvodne navrhoval vyčleniť z fondu s celkovým objemom 750 miliárd eur až 500 miliárd eur na granty a 250 miliárd eur na pôžičky. Štáty tzv. šetrnej štvorky - Holandsko, Rakúsko, Švédsko a Dánsko (F4) však požadovali zníženie grantov na necelých 300 miliárd eur. Proti tomu sa zasa postavili južné krajiny EÚ, najmä Taliansko a Španielsko, ktoré by mali najviac profitovať z grantov. Michel v záujme dosiahnutia dohody v sobotu (18. 7.) navrhol zníženie grantov na 450 miliárd eur.
Severné krajiny pod vedením holandského premiéra Marka Rutteho chcú, aby štáty, ktoré dostanú hotovosť, zaviedli makroekonomické reformy.