Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Čipy sú zase kľúčovým komponentom pre španielsky automobilový priemysel, ktorý je druhým najväčším v Európe a podieľa sa približne 10 % na hrubom domácom produkte (HDP).
Autor TASR
Madrid 4. apríla (TASR) - Španielsko plánuje investovať 11 miliárd eur do vývoja mikročipov a polovodičov v snahe modernizovať svoju ekonomiku závislú od príjmov z cestovného ruchu.
„Chceme, aby naša krajina bola na čele priemyselného a technologického pokroku,“ povedal v pondelok v Madride premiér Pedro Sánchez. Dodal, že projekt čoskoro schváli jeho kabinet.
Avizovaná investícia je najnovším úsilím o obnovu španielskej ekonomiky, ktorú pandémia nového koronavírusu zasiahla viac ako väčšinu európskych štátov a po ruskej invázii na Ukrajinu je opäť pod tlakom. Sánchez pripomenul, že vojna prerušila dodávky plynov, ako sú argón a neón, ktoré sú kľúčové na výrobu polovodičov.
Čipy sú zase kľúčovým komponentom pre španielsky automobilový priemysel, ktorý je druhým najväčším v Európe a podieľa sa približne 10 % na hrubom domácom produkte (HDP).
Politici na celom kontinente oznamujú investície do čipov a snažia sa o obmedzenie závislosti od dovážaných technológií. Cieľom Európskej únie je stať sa kľúčovým výrobcom polovodičov a vyrábať do roku 2030 pätinu ich svetových dodávok.
Európska komisia svojím zákonom o čipoch v hodnote 45 miliárd eur minulý mesiac uvoľnila verejné financie na výrobu čipov. Aj jednotlivé štáty bloku sa rozhodli konať. Nemecko chce poskytnúť spoločnosti Intel 5 miliárd eur z verejných fondov na pomoc pri financovaní továrne za 17 miliárd eur na výrobu polovodičov. Uviedli to v marci zdroje oboznámené s touto záležitosťou.
Španielsko využíva bezprecedentné finančné prostriedky z fondu EÚ na obnovu hospodárstva po kríze spôsobenej pandémiou. Madrid by tak znížil svoju závislosť od príjmov z cestovného ruchu a zredukoval tiež jednu z najvyšších mier nezamestnanosti v EÚ. Ale prudký nárast cien energií, ktorý zhoršila vojna na Ukrajine, mu komplikuje plány.
Prudké zdraženie elektriny vytlačilo infláciu v Španielsku na najvyššiu úroveň za takmer štyri desaťročia, prinútilo výrobcov ocele znížiť produkciu a spotrebiteľov míňať menej. Rastúce životné náklady medzitým vyvolali nespokojnosť. Vodiči kamiónov zorganizovali trojtýždňový protest, ktorý zastavil činnosť niektorých firiem a spôsobil nedostatok mlieka a iných produktov.
„Chceme, aby naša krajina bola na čele priemyselného a technologického pokroku,“ povedal v pondelok v Madride premiér Pedro Sánchez. Dodal, že projekt čoskoro schváli jeho kabinet.
Avizovaná investícia je najnovším úsilím o obnovu španielskej ekonomiky, ktorú pandémia nového koronavírusu zasiahla viac ako väčšinu európskych štátov a po ruskej invázii na Ukrajinu je opäť pod tlakom. Sánchez pripomenul, že vojna prerušila dodávky plynov, ako sú argón a neón, ktoré sú kľúčové na výrobu polovodičov.
Čipy sú zase kľúčovým komponentom pre španielsky automobilový priemysel, ktorý je druhým najväčším v Európe a podieľa sa približne 10 % na hrubom domácom produkte (HDP).
Politici na celom kontinente oznamujú investície do čipov a snažia sa o obmedzenie závislosti od dovážaných technológií. Cieľom Európskej únie je stať sa kľúčovým výrobcom polovodičov a vyrábať do roku 2030 pätinu ich svetových dodávok.
Európska komisia svojím zákonom o čipoch v hodnote 45 miliárd eur minulý mesiac uvoľnila verejné financie na výrobu čipov. Aj jednotlivé štáty bloku sa rozhodli konať. Nemecko chce poskytnúť spoločnosti Intel 5 miliárd eur z verejných fondov na pomoc pri financovaní továrne za 17 miliárd eur na výrobu polovodičov. Uviedli to v marci zdroje oboznámené s touto záležitosťou.
Španielsko využíva bezprecedentné finančné prostriedky z fondu EÚ na obnovu hospodárstva po kríze spôsobenej pandémiou. Madrid by tak znížil svoju závislosť od príjmov z cestovného ruchu a zredukoval tiež jednu z najvyšších mier nezamestnanosti v EÚ. Ale prudký nárast cien energií, ktorý zhoršila vojna na Ukrajine, mu komplikuje plány.
Prudké zdraženie elektriny vytlačilo infláciu v Španielsku na najvyššiu úroveň za takmer štyri desaťročia, prinútilo výrobcov ocele znížiť produkciu a spotrebiteľov míňať menej. Rastúce životné náklady medzitým vyvolali nespokojnosť. Vodiči kamiónov zorganizovali trojtýždňový protest, ktorý zastavil činnosť niektorých firiem a spôsobil nedostatok mlieka a iných produktov.
