Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Hovorca Slovenskej poľovníckej komory zdôraznil, že poslanecký návrh novely zákona o poľovníctve bol posunutý do druhého čítania aj napriek negatívnemu stanovisku Ministerstva financií SR.
Autor TASR
Bratislava 22. marca (TASR) - Po schválení poslaneckého návrhu zákona o poľovníctve hrozí chaos. Uviedol to Alojz Kaššák, hovorca Slovenskej poľovníckej komory (SPK), v súvislosti s novelou zákona, ktorú poslanci Národnej rady (NR) v utorok (21. 3.) posunuli do druhého čítania. Návrh predložili poslanci NR SR Martin Fecko, Jozef Pročko a Karol Kučera (všetci OĽANO).
Kaššák zdôraznil, že poslanecký návrh novely zákona o poľovníctve bol posunutý do druhého čítania aj napriek negatívnemu stanovisku Ministerstva financií SR. To už vopred avizovalo svoj nesúhlas s uvedeným poslaneckým návrhom zákona o poľovníctve, pretože poľovníctvo bude po schválení novely v tomto znení enormne zaťažovať štátny rozpočet. Daňoví poplatníci by sa podľa Kaššáka mali pripraviť na to, že poľovníctvo už nebude samofinancované a bude si vyžadovať niekoľko miliónov eur ročne navyše.
Najdiskutovanejšiu tému škôd spôsobených zverou novela podľa Kaššákových slov taktiež nerieši a nevyrieši, len vnesie chaos medzi užívateľov poľovných revírov a štát.
Upozornil, že uvedený návrh zákona o poľovníctve ukladá okresným úradom široký rozsah povinností, ktoré doteraz vykonávala poľovnícka samospráva z vlastných zdrojov a rozsiahlou dobrovoľníckou prácou funkcionárov. Ak by mala štátna správa zvládnuť túto úlohu, ministerstvo vnútra bude musieť zvýšiť počet pracovníkov, zabezpečiť softvérové a hardvérové vybavenie, služobné vozidlá, čo zaťaží štátny rozpočet o niekoľko miliónov eur. Navyše, v navrhnutom prenesení výkonu štátnej správy na iné organizácie sa uvedený návrh podľa komory javí ako protiústavný.
Poznamenal, že zrušením povinného členstva a odňatím vydávania poľovných lístkov SPK stratí svoje opodstatnenie a štát namiesto jednej organizácie bude musieť jednať s 1800 užívateľmi poľovných revírov a 66.000 držiteľmi poľovných lístkov vo veci veterinárnych opatrení, disciplíny či kontrolných strelieb. Zo spoločných rokovaní s pracovníkmi štátnej správy je podľa Kaššáka už dnes zrejmé, že následky tejto novely okresné úrady nebudú vedieť v tomto stave zabezpečiť.
Podčiarkol, že komore, navyše, zo zákona o zbraniach a strelive vyplýva povinnosť informovať Prezídium Policajného zboru o platnosti poľovných lístkov v súvislosti s naviazanou platnosťou zbrojných preukazov skupiny D na poľovné účely. Takúto jedinečnú evidenciu držiteľov zbraní, ktorú vedie komora, nemá podľa neho žiadna organizácia na Slovensku.
Kaššák dodal, že ak by bol uvedený poslanecký návrh v NR SR schválený v druhom a treťom čítaní, bol by to svetový unikát. Zákonodarný zbor demokratickej krajiny by odignoroval petíciu podpísanú 154.000 občanmi SR prostredníctvom podpory poslaneckého návrhu na zmenu a doplnenie zákona v čase, keď je vládny návrh zákona o poľovníctve predmetom rokovania v rámci riadneho legislatívneho procesu na úrovni Legislatívnej rady vlády SR.
Návrh úplne nového zákona o poľovníctve pripravilo aj Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, prerokovať ho ešte musí vláda. Agrorezort v ňom okrem iného tiež navrhuje zrušenie povinného členstva poľovníka v SPK. Účinnosť nového zákona navrhuje od roku 2024.
Kaššák zdôraznil, že poslanecký návrh novely zákona o poľovníctve bol posunutý do druhého čítania aj napriek negatívnemu stanovisku Ministerstva financií SR. To už vopred avizovalo svoj nesúhlas s uvedeným poslaneckým návrhom zákona o poľovníctve, pretože poľovníctvo bude po schválení novely v tomto znení enormne zaťažovať štátny rozpočet. Daňoví poplatníci by sa podľa Kaššáka mali pripraviť na to, že poľovníctvo už nebude samofinancované a bude si vyžadovať niekoľko miliónov eur ročne navyše.
Najdiskutovanejšiu tému škôd spôsobených zverou novela podľa Kaššákových slov taktiež nerieši a nevyrieši, len vnesie chaos medzi užívateľov poľovných revírov a štát.
Upozornil, že uvedený návrh zákona o poľovníctve ukladá okresným úradom široký rozsah povinností, ktoré doteraz vykonávala poľovnícka samospráva z vlastných zdrojov a rozsiahlou dobrovoľníckou prácou funkcionárov. Ak by mala štátna správa zvládnuť túto úlohu, ministerstvo vnútra bude musieť zvýšiť počet pracovníkov, zabezpečiť softvérové a hardvérové vybavenie, služobné vozidlá, čo zaťaží štátny rozpočet o niekoľko miliónov eur. Navyše, v navrhnutom prenesení výkonu štátnej správy na iné organizácie sa uvedený návrh podľa komory javí ako protiústavný.
Poznamenal, že zrušením povinného členstva a odňatím vydávania poľovných lístkov SPK stratí svoje opodstatnenie a štát namiesto jednej organizácie bude musieť jednať s 1800 užívateľmi poľovných revírov a 66.000 držiteľmi poľovných lístkov vo veci veterinárnych opatrení, disciplíny či kontrolných strelieb. Zo spoločných rokovaní s pracovníkmi štátnej správy je podľa Kaššáka už dnes zrejmé, že následky tejto novely okresné úrady nebudú vedieť v tomto stave zabezpečiť.
Podčiarkol, že komore, navyše, zo zákona o zbraniach a strelive vyplýva povinnosť informovať Prezídium Policajného zboru o platnosti poľovných lístkov v súvislosti s naviazanou platnosťou zbrojných preukazov skupiny D na poľovné účely. Takúto jedinečnú evidenciu držiteľov zbraní, ktorú vedie komora, nemá podľa neho žiadna organizácia na Slovensku.
Kaššák dodal, že ak by bol uvedený poslanecký návrh v NR SR schválený v druhom a treťom čítaní, bol by to svetový unikát. Zákonodarný zbor demokratickej krajiny by odignoroval petíciu podpísanú 154.000 občanmi SR prostredníctvom podpory poslaneckého návrhu na zmenu a doplnenie zákona v čase, keď je vládny návrh zákona o poľovníctve predmetom rokovania v rámci riadneho legislatívneho procesu na úrovni Legislatívnej rady vlády SR.
Návrh úplne nového zákona o poľovníctve pripravilo aj Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, prerokovať ho ešte musí vláda. Agrorezort v ňom okrem iného tiež navrhuje zrušenie povinného členstva poľovníka v SPK. Účinnosť nového zákona navrhuje od roku 2024.
