Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V porovnaní s tuhými palivami sa pri spaľovaní zemného plynu uvoľňuje do atmosféry približne o 50 percent menej oxidu uhličitého.
Autor TASR
Bratislava 22. januára (TASR) – Na Slovensku je k dispozícii takmer 100 000 nevyužívaných plynových prípojok, a to najviac v regiónoch, kde pravidelne v zime dochádza k výstrahám pred smogovou situáciou. V plynofikovaných obciach je najjednoduchšia a najlacnejšia náhrada kotlov na tuhé palivá práve za nízkoemisný zemný plyn, upozornil v piatok Slovenský plynárenský a naftový zväz (SPNZ).
„Najviac ich evidujeme v regiónoch, kde pravidelne v zime dochádza k výstrahám pred smogovou situáciou. Týka sa to aj Jelšavy, kde platí aktuálna výstraha Slovenského hydrometeorologického ústavu. Podľa meteorológov sú príčinami smogovej situácie vysoké emisie prachových častíc PM10 z vykurovania pevným palivom a nepriaznivé rozptylové podmienky kvôli polohe v doline," uviedol výkonný riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu Richard Kvasňovský.
Jelšava patrí do okresu Revúca, kde dosahuje podiel nevyužitých plynových prípojok až 20 %. Ešte vyšší podiel nevyužívaných plynových prípojok je v okresoch Námestovo, a to 32 %, v okrese Žarnovica je to 26 %, Rožňava 25 %, Žiar nad Hronom 23 % a v okrese Banská Štiavnica 21 %.
Pri smogovej situácii dochádza k vysokej koncentrácii tuhých znečisťujúcich látok PM 2,5 a 10, ktoré spôsobujú najmä lokálne kúreniská na tuhé palivo a kotolne na tuhé palivo. Zväz zdôraznil, že k mnohým predčasným úmrtiam na ochorenie COVID-19 na Slovensku prispela aj zlá kvalita ovzdušia, pretože k najcitlivejším skupinám populácie na znečistené ovzdušie patria starí ľudia, osoby s ochoreniami dýchacej a srdcovo–cievnej sústavy, alergici a astmatici, veľmi malé deti a tehotné ženy.
Slovenský plynárenský a naftový zväz pripomenul, že Slovensko je po Holandsku druhou najplynofikovanejšou krajinou EÚ. Zemný plyn tak prúdi do viac ako 1,5 milióna odberných miest v 77 % slovenských miest a obcí, v ktorých žije viac ako 94 % populácie Slovenska. Emisie skleníkových plynov i tuhých znečisťujúcich látok sa tak dajú významne znížiť používaním zemného plynu namiesto tuhých palív, a to bez ďalšej investície do rozširovania plynárenskej siete aj prostredníctvom nevyužitých plynových prípojok.
Pri využívaní zemného plynu sa dostáva do atmosféry o 99,9 percenta menej škodlivých jemných prachových častíc v porovnaní s pevnými palivami. Navyše, v porovnaní s tuhými palivami sa pri spaľovaní zemného plynu uvoľňuje do atmosféry približne o 50 percent menej oxidu uhličitého.
„Najviac ich evidujeme v regiónoch, kde pravidelne v zime dochádza k výstrahám pred smogovou situáciou. Týka sa to aj Jelšavy, kde platí aktuálna výstraha Slovenského hydrometeorologického ústavu. Podľa meteorológov sú príčinami smogovej situácie vysoké emisie prachových častíc PM10 z vykurovania pevným palivom a nepriaznivé rozptylové podmienky kvôli polohe v doline," uviedol výkonný riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu Richard Kvasňovský.
Jelšava patrí do okresu Revúca, kde dosahuje podiel nevyužitých plynových prípojok až 20 %. Ešte vyšší podiel nevyužívaných plynových prípojok je v okresoch Námestovo, a to 32 %, v okrese Žarnovica je to 26 %, Rožňava 25 %, Žiar nad Hronom 23 % a v okrese Banská Štiavnica 21 %.
Pri smogovej situácii dochádza k vysokej koncentrácii tuhých znečisťujúcich látok PM 2,5 a 10, ktoré spôsobujú najmä lokálne kúreniská na tuhé palivo a kotolne na tuhé palivo. Zväz zdôraznil, že k mnohým predčasným úmrtiam na ochorenie COVID-19 na Slovensku prispela aj zlá kvalita ovzdušia, pretože k najcitlivejším skupinám populácie na znečistené ovzdušie patria starí ľudia, osoby s ochoreniami dýchacej a srdcovo–cievnej sústavy, alergici a astmatici, veľmi malé deti a tehotné ženy.
Slovenský plynárenský a naftový zväz pripomenul, že Slovensko je po Holandsku druhou najplynofikovanejšou krajinou EÚ. Zemný plyn tak prúdi do viac ako 1,5 milióna odberných miest v 77 % slovenských miest a obcí, v ktorých žije viac ako 94 % populácie Slovenska. Emisie skleníkových plynov i tuhých znečisťujúcich látok sa tak dajú významne znížiť používaním zemného plynu namiesto tuhých palív, a to bez ďalšej investície do rozširovania plynárenskej siete aj prostredníctvom nevyužitých plynových prípojok.
Pri využívaní zemného plynu sa dostáva do atmosféry o 99,9 percenta menej škodlivých jemných prachových častíc v porovnaní s pevnými palivami. Navyše, v porovnaní s tuhými palivami sa pri spaľovaní zemného plynu uvoľňuje do atmosféry približne o 50 percent menej oxidu uhličitého.
