Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
K zníženiu spotreby prispeli aj obyvatelia rodinných domov, z ktorých až 63 % dlhodobo využíva zemný plyn ako svoj hlavný zdroj tepla.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 28. apríla (TASR) - Slovensko počas zimnej vykurovacej sezóny znížilo spotrebu zemného plynu v porovnaní s päťročným priemerom o necelých 18 %. V piatok o tom informoval Slovenský plynárenský a naftový zväz (SPNZ) na základe údajov Slovenského plynárenského dispečingu.
"K zníženiu spotreby zemného plynu prispeli dva hlavné faktory. Teplejšie počasie o takmer jeden stupeň v porovnaní s päťročným priemerom prispelo k zníženiu takmer tretinou. Väčší vplyv, až 70 %, však mali úspory spotreby alebo zníženie výroby," konštatoval prezident Slovenského plynárenského a naftového zväzu Rastislav Ňukovič.
K zníženiu spotreby prispeli aj obyvatelia rodinných domov, z ktorých až 63 % dlhodobo využíva zemný plyn ako svoj hlavný zdroj tepla. Vlani sa na Slovensku predalo viac než 35.000 nízkoemisných plynových kondenzačných kotlov. Mierne medziročné zníženie počtu predaných kondenzačných kotlov z 38.500 v roku 2021 pripisuje SPNZ extrémne vysokému dopytu po kotloch v roku 2021 po odznení pandémie COVID-19.
Priaznivý je podľa plynárov vývoj cien plynu. Cena zemného plynu na spotovom trhu klesla pod 50 eur za megawatthodinu (MWh) a tento trend by sa mal podľa SNPZ udržať aj v najbližších rokoch, pričom kontrakty na roky 2026 a 2027 sa momentálne pohybujú pod 35 eur/MWh.
Na priaznivý cenový vývoj má vplyv aj vysoký stav zásob zemného plynu. V Európe je na úrovni viac ako 58 %. Slovenské podzemné zásobníky zemného plynu sú po zime naplnené na 60 %. Celkový objem zásobníkov je 3,4 miliardy kubických metrov (m3), čo zodpovedá 70 % ročnej spotreby Slovenska.
Z pohľadu Slovenska došlo k posilneniu diverzifikácie zdrojov a trás zemného plynu. Prostredníctvom uzavretých zmlúv spoločnosťou SPP môže Slovensko doviezť až dve tretiny svojej spotreby z iných zdrojov ako z Ruska. Ide o dovoz LNG z USA, Kataru a o kontrakt na dovoz nórskeho plynu.
Najdôležitejším plynárenským projektom z hľadiska diverzifikácie trás bolo vlani dokončenie nového prepojovacieho plynovodu medzi Poľskom a Slovenskom. Jeho kapacita v smere na Slovensko je 5,1 miliardy m3, čo by mohlo pokryť celoročnú spotrebu plynu v SR. "Poľsko vďaka novému prepojeniu získava infraštruktúrny prístup k zdrojom plynu nachádzajúcim sa v krajinách južnej Európy, severnej Afriky a na Kaukaze. Na druhej strane Slovensko získava prístup k plynu z Baltic Pipe (nórsky šelf), terminálu LNG vo Świnoujście a terminálu LNG v Klaipede. To môže možnosti Slovenska v oblasti dovozu LNG značne rozšíriť, keďže doterajšie dodávky LNG na Slovensku sa realizovali predovšetkým z južných smerov," dodal Ňukovič.
"K zníženiu spotreby zemného plynu prispeli dva hlavné faktory. Teplejšie počasie o takmer jeden stupeň v porovnaní s päťročným priemerom prispelo k zníženiu takmer tretinou. Väčší vplyv, až 70 %, však mali úspory spotreby alebo zníženie výroby," konštatoval prezident Slovenského plynárenského a naftového zväzu Rastislav Ňukovič.
K zníženiu spotreby prispeli aj obyvatelia rodinných domov, z ktorých až 63 % dlhodobo využíva zemný plyn ako svoj hlavný zdroj tepla. Vlani sa na Slovensku predalo viac než 35.000 nízkoemisných plynových kondenzačných kotlov. Mierne medziročné zníženie počtu predaných kondenzačných kotlov z 38.500 v roku 2021 pripisuje SPNZ extrémne vysokému dopytu po kotloch v roku 2021 po odznení pandémie COVID-19.
Priaznivý je podľa plynárov vývoj cien plynu. Cena zemného plynu na spotovom trhu klesla pod 50 eur za megawatthodinu (MWh) a tento trend by sa mal podľa SNPZ udržať aj v najbližších rokoch, pričom kontrakty na roky 2026 a 2027 sa momentálne pohybujú pod 35 eur/MWh.
Na priaznivý cenový vývoj má vplyv aj vysoký stav zásob zemného plynu. V Európe je na úrovni viac ako 58 %. Slovenské podzemné zásobníky zemného plynu sú po zime naplnené na 60 %. Celkový objem zásobníkov je 3,4 miliardy kubických metrov (m3), čo zodpovedá 70 % ročnej spotreby Slovenska.
Z pohľadu Slovenska došlo k posilneniu diverzifikácie zdrojov a trás zemného plynu. Prostredníctvom uzavretých zmlúv spoločnosťou SPP môže Slovensko doviezť až dve tretiny svojej spotreby z iných zdrojov ako z Ruska. Ide o dovoz LNG z USA, Kataru a o kontrakt na dovoz nórskeho plynu.
Najdôležitejším plynárenským projektom z hľadiska diverzifikácie trás bolo vlani dokončenie nového prepojovacieho plynovodu medzi Poľskom a Slovenskom. Jeho kapacita v smere na Slovensko je 5,1 miliardy m3, čo by mohlo pokryť celoročnú spotrebu plynu v SR. "Poľsko vďaka novému prepojeniu získava infraštruktúrny prístup k zdrojom plynu nachádzajúcim sa v krajinách južnej Európy, severnej Afriky a na Kaukaze. Na druhej strane Slovensko získava prístup k plynu z Baltic Pipe (nórsky šelf), terminálu LNG vo Świnoujście a terminálu LNG v Klaipede. To môže možnosti Slovenska v oblasti dovozu LNG značne rozšíriť, keďže doterajšie dodávky LNG na Slovensku sa realizovali predovšetkým z južných smerov," dodal Ňukovič.
