Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Takmer 30 % respondentov sa v prieskume vyjadrilo, že CNG automobil by si obstaralo, ak by mohli získať podobnú dotáciu, aká sa ponúka pri elektromobiloch.
Autor TASR
Bratislava 5. januára (TASR) – Plynová mobilita má na Slovensku nevyužitý potenciál. Takmer tretina Slovákov by zvažovala kúpu vozidla na stlačený zemný plyn (CNG), ak by bola na Slovensku hustejšia sieť plniacich staníc na CNG. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky, ktorú pre Slovenský plynárenský a naftový zväz (SPNZ) realizovala agentúra AKO na vzorke 1000 respondentov. Na Slovensku je v súčasnosti verejne dostupných 16 plniacich staníc na CNG a autá na plynový pohon tvoria len percento z celkovo registrovaných vozidiel, informoval v stredu SPNZ.
"Z výsledkov prieskumu vyplýva, že plynová mobilita síce na Slovensku nebude dominantným smerom, no má výrazne vyšší potenciál, ako je súčasný stav. Ide o podstatne ekologickejšiu alternatívu k pohonom na benzín a naftu," konštatoval výkonný riaditeľ SPNZ Richard Kvasňovský. Automobily na CNG produkujú o 99 % menej emisií pevných častíc, o 90 % menej oxidov dusíka a o 20 % menej oxidu uhličitého. Vzhľadom na nízku úroveň hluku do 72 dB sú napríklad autobusy a komunálne zberové vozidlá vhodné aj na nočnú prevádzku.
Ak sa na pohon vozidiel využíva BioCNG, BioLNG, táto alternatíva je udržateľná aj z pohľadu takmer nulových emisií skleníkových plynov, čím sa dostáva na úroveň elektromobility či vodíkovej mobility.
Expert na udržateľnú mobilitu Tomáš Lukáč upozornil, že na Slovensku, na rozdiel od Českej republiky, ide drvivá väčšina podpory z verejných zdrojov na budovanie nabíjačiek pre elektromobily. "Časť z nej by mala smerovať na podporu plynovej mobility, ktorá tiež môže prispieť k plneniu klimatických cieľov SR," uviedol Lukáč.
Práve príklad Českej republiky podľa neho ukazuje, že systematickou a dlhodobou podporou tohto pohonu ako v osobnej, tak i komunálnej a nákladnej doprave dochádza k výraznému zlepšeniu nielen lokálnych emisií a zároveň dynamickému rozširovaniu infraštruktúry plniacich staníc CNG. "Hustá sieť plynovodov v SR je výborný predpoklad na úspešné aplikovanie tohto prístupu aj u nás," zdôraznil Lukáč.
Takmer 30 % respondentov sa v prieskume vyjadrilo, že CNG automobil by si obstaralo, ak by mohli získať podobnú dotáciu, aká sa ponúka pri elektromobiloch. "Ako kľúčový aspekt sa ukazuje, že dotácia dorovnávajúca cenu CNG vozidla s benzínovou verziou, je zrejme kľúčový faktor pre týchto ľudí. Možno chcú hľadať nejaké riešenie, ktoré bude zaujímavejšie, možno ekologickejšie, ale musí byť za rovnakých podmienok," konštatoval riaditeľ agentúry AKO Václav Hřích.
Štvrtinu respondentov by presvedčili výrazne nižšie náklady na pohonné látky. Prevádzkové náklady sú totiž v porovnaní s naftovým alebo benzínovým pohonom približne o pätinu nižšie. Naopak, o CNG autá nejavia záujem ľudia starší ako 56 rokov a obyvatelia miest, žijúcich najmä v Bratislavskom a Trnavskom kraji. Záujem o CNG mobilitu je najmä vo vidieckych a horských regiónoch, kde sa boria s problémom znečistenia ovzdušia pevnými časticami. Plynová mobilita môže podľa Lukáča pomôcť práve tým, že neprodukuje žiadne pevné častice.
"Z výsledkov prieskumu vyplýva, že plynová mobilita síce na Slovensku nebude dominantným smerom, no má výrazne vyšší potenciál, ako je súčasný stav. Ide o podstatne ekologickejšiu alternatívu k pohonom na benzín a naftu," konštatoval výkonný riaditeľ SPNZ Richard Kvasňovský. Automobily na CNG produkujú o 99 % menej emisií pevných častíc, o 90 % menej oxidov dusíka a o 20 % menej oxidu uhličitého. Vzhľadom na nízku úroveň hluku do 72 dB sú napríklad autobusy a komunálne zberové vozidlá vhodné aj na nočnú prevádzku.
Ak sa na pohon vozidiel využíva BioCNG, BioLNG, táto alternatíva je udržateľná aj z pohľadu takmer nulových emisií skleníkových plynov, čím sa dostáva na úroveň elektromobility či vodíkovej mobility.
Expert na udržateľnú mobilitu Tomáš Lukáč upozornil, že na Slovensku, na rozdiel od Českej republiky, ide drvivá väčšina podpory z verejných zdrojov na budovanie nabíjačiek pre elektromobily. "Časť z nej by mala smerovať na podporu plynovej mobility, ktorá tiež môže prispieť k plneniu klimatických cieľov SR," uviedol Lukáč.
Práve príklad Českej republiky podľa neho ukazuje, že systematickou a dlhodobou podporou tohto pohonu ako v osobnej, tak i komunálnej a nákladnej doprave dochádza k výraznému zlepšeniu nielen lokálnych emisií a zároveň dynamickému rozširovaniu infraštruktúry plniacich staníc CNG. "Hustá sieť plynovodov v SR je výborný predpoklad na úspešné aplikovanie tohto prístupu aj u nás," zdôraznil Lukáč.
Takmer 30 % respondentov sa v prieskume vyjadrilo, že CNG automobil by si obstaralo, ak by mohli získať podobnú dotáciu, aká sa ponúka pri elektromobiloch. "Ako kľúčový aspekt sa ukazuje, že dotácia dorovnávajúca cenu CNG vozidla s benzínovou verziou, je zrejme kľúčový faktor pre týchto ľudí. Možno chcú hľadať nejaké riešenie, ktoré bude zaujímavejšie, možno ekologickejšie, ale musí byť za rovnakých podmienok," konštatoval riaditeľ agentúry AKO Václav Hřích.
Štvrtinu respondentov by presvedčili výrazne nižšie náklady na pohonné látky. Prevádzkové náklady sú totiž v porovnaní s naftovým alebo benzínovým pohonom približne o pätinu nižšie. Naopak, o CNG autá nejavia záujem ľudia starší ako 56 rokov a obyvatelia miest, žijúcich najmä v Bratislavskom a Trnavskom kraji. Záujem o CNG mobilitu je najmä vo vidieckych a horských regiónoch, kde sa boria s problémom znečistenia ovzdušia pevnými časticami. Plynová mobilita môže podľa Lukáča pomôcť práve tým, že neprodukuje žiadne pevné častice.
