Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zemný plyn je cenovo dostupným riešením pre vyčistenie ovzdušia vo viacerých regiónoch Slovenska, uviedol to Richard Kvasňovský, výkonný riaditeľ SPNZ.
Autor TASR
Bratislava 8. júna (TASR) - Slovensko má dlhodobo problém so zlou kvalitou ovzdušia. Potvrdil to na poslednej Hodine otázok v Národnej rade SR aj minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO), podľa ktorého majú na znečisťovanie ovzdušia vplyv najmä vykurovanie domácností vlastnými kotlami a sprísňovanie odpadového hospodárstva. Slovenský plynárenský a naftový zväz (SPNZ) v tejto súvislosti uvádza, že zemný plyn je cenovo dostupným riešením pre vyčistenie ovzdušia vo viacerých regiónoch Slovenska. Uviedol to Richard Kvasňovský, výkonný riaditeľ SPNZ.
Pevnými palivami v súčasnosti na Slovensku podľa neho vykuruje približne 350.000 domácností, pričom viac ako tretina kotlov je starších ako 30 rokov. Investícia do náhrady starých kotlov tepelnými čerpadlami v súčasnosti vychádza trikrát drahšie v porovnaní s ich náhradou za nízkoemisné plynové kotly. Nepriaznivá smogová situácia z lokálneho vykurovania pevnými palivami trápi hlavne obyvateľov na vidieku a v menších mestách. Ovzdušie vo veľkých mestách, kde sa na prípravu tepla využíva prevažne zemný plyn, je znečisťované dopravou.
Najväčším problémom znečistenia ovzdušia na Slovensku sú podľa Kvasňovského práve tuhé znečisťujúce látky – prachové častice, ktoré sa najviac uvoľňujú pri spaľovaní pevných palív (vrátane biomasy), a tiež pri doprave. Tento problém býva na Slovensku akútny najmä v zimnom období počas vykurovacej sezóny, keď sa hlavne v kotlinách drží znečistenie z vykurovacích telies. Výhodou Slovenska je, že tento problém je možné riešiť rýchlo a efektívne využitím existujúcej plynárenskej infraštruktúry. Pri využívaní zemného plynu sa dostáva do atmosféry o 99,9 % menej škodlivých pevných častíc v porovnaní s pevnými palivami. V porovnaní s uhlím sa uvoľňuje do atmosféry o 60 % menej oxidu uhličitého.
SPNZ zdôrazňuje, že zemný plyn ponúka najrýchlejší spôsob zásadného znižovania emisií nebezpečných prachových častíc i skleníkových plynov z vykurovania, energetiky i dopravy. Energetická chudoba veľkej časti slovenskej populácie je viditeľná a citeľná na pretrvávajúcej kritickej smogovej situácii. Najmä vykurovanie slovenských domácností uhlím a drevom má za následok zvýšený výskyt respiračných ochorení a predčasných úmrtí približne 5000 ľudí ročne. Usádzanie prachových častíc v pľúcach a dýchacích cestách spôsobuje práve spaľovanie najlacnejších zdrojov energie – uhlia a dreva.
Kvasňovský dodal, že Slovensko je stále druhou najplynofikovanejšou európskou krajinou po Holandsku, čo sa týka miery plynofikácie obytných sídiel. Zemný plyn tak prúdi do viac ako 1,5 milióna odberných miest v 77 % slovenských miest a obcí, v ktorých žije viac ako 94 % populácie Slovenska. Na rýchle a účinné zlepšenie kvality ovzdušia by stačilo, keby plynom vykurovali všetci, ktorí ho majú v dosahu. Aj preto SPNZ oceňuje, že nové vedenie Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR pokračuje v projektoch na vyčistenie ovzdušia, a to vrátane dotácií na výmenu starých kotlov na pevné palivá za plynové. Zároveň podporuje zámer MŽP SR, aby sa zvýšil počet monitorovacích staníc, mapujúcich kvalitu ovzdušia v slovenských mestách.
Pevnými palivami v súčasnosti na Slovensku podľa neho vykuruje približne 350.000 domácností, pričom viac ako tretina kotlov je starších ako 30 rokov. Investícia do náhrady starých kotlov tepelnými čerpadlami v súčasnosti vychádza trikrát drahšie v porovnaní s ich náhradou za nízkoemisné plynové kotly. Nepriaznivá smogová situácia z lokálneho vykurovania pevnými palivami trápi hlavne obyvateľov na vidieku a v menších mestách. Ovzdušie vo veľkých mestách, kde sa na prípravu tepla využíva prevažne zemný plyn, je znečisťované dopravou.
Najväčším problémom znečistenia ovzdušia na Slovensku sú podľa Kvasňovského práve tuhé znečisťujúce látky – prachové častice, ktoré sa najviac uvoľňujú pri spaľovaní pevných palív (vrátane biomasy), a tiež pri doprave. Tento problém býva na Slovensku akútny najmä v zimnom období počas vykurovacej sezóny, keď sa hlavne v kotlinách drží znečistenie z vykurovacích telies. Výhodou Slovenska je, že tento problém je možné riešiť rýchlo a efektívne využitím existujúcej plynárenskej infraštruktúry. Pri využívaní zemného plynu sa dostáva do atmosféry o 99,9 % menej škodlivých pevných častíc v porovnaní s pevnými palivami. V porovnaní s uhlím sa uvoľňuje do atmosféry o 60 % menej oxidu uhličitého.
SPNZ zdôrazňuje, že zemný plyn ponúka najrýchlejší spôsob zásadného znižovania emisií nebezpečných prachových častíc i skleníkových plynov z vykurovania, energetiky i dopravy. Energetická chudoba veľkej časti slovenskej populácie je viditeľná a citeľná na pretrvávajúcej kritickej smogovej situácii. Najmä vykurovanie slovenských domácností uhlím a drevom má za následok zvýšený výskyt respiračných ochorení a predčasných úmrtí približne 5000 ľudí ročne. Usádzanie prachových častíc v pľúcach a dýchacích cestách spôsobuje práve spaľovanie najlacnejších zdrojov energie – uhlia a dreva.
Kvasňovský dodal, že Slovensko je stále druhou najplynofikovanejšou európskou krajinou po Holandsku, čo sa týka miery plynofikácie obytných sídiel. Zemný plyn tak prúdi do viac ako 1,5 milióna odberných miest v 77 % slovenských miest a obcí, v ktorých žije viac ako 94 % populácie Slovenska. Na rýchle a účinné zlepšenie kvality ovzdušia by stačilo, keby plynom vykurovali všetci, ktorí ho majú v dosahu. Aj preto SPNZ oceňuje, že nové vedenie Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR pokračuje v projektoch na vyčistenie ovzdušia, a to vrátane dotácií na výmenu starých kotlov na pevné palivá za plynové. Zároveň podporuje zámer MŽP SR, aby sa zvýšil počet monitorovacích staníc, mapujúcich kvalitu ovzdušia v slovenských mestách.
