Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Veľkým problémom je podľa šéfa rezortu zvyšovanie daní pre poľnohospodárov z úrovne miestnych samospráv.
Autor TASR
,aktualizované Košice 27. novembra (TASR) – Perspektívy slovenského poľnohospodárstva v kontexte pripravovanej reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ boli témou stretnutia východoslovenských farmárov a výrobcov potravín s ministrom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Ľubomírom Jahnátkom a predsedom Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Milanom Semančíkom v Košiciach.
„Poľnohospodári neraz nedostávajú ucelené a hlavne pravdivé informácie a potom u nich vzniká zbytočná nervozita. Preto som privítal, keď SPPK prišla s iniciatívou organizovať takéto stretnutia s vedením rezortu,“ informoval novinárov minister pôdohospodárstva. Ako poznamenal, problémy sa dosť opakujú, pretože poľnohospodári majú všade na Slovensku skoro rovnaké podmienky na podnikanie. „Sú to najmä otázky platieb, podpory živočíšnej výroby, ako bude vyzerať nová spoločná poľnohospodárska politika, aké formy politík pripravuje ministerstvo pre budúci rok,“ dodal Jahnátek.
Vyjadril zároveň mierne znepokojenie nad tým, že v rámci novej spoločnej poľnohospodárskej politiky môže dnes ministerstvo, ale aj farmári hovoriť len o technickom zabezpečení, ale už nie o konkrétnych číslach. „Po samite premiérov EÚ v Bruseli nedokážeme naformulovať, či bude mať Slovensko viac, alebo menej. Preto nevieme nastaviť priority, nevieme, koľko do systému dostaneme,“ doplnil Jahnátek. Podľa neho Európska komisia musí vnímať, že v štátoch východnej Európy je odlišná štruktúra poľnohospodárskych podnikov, ako na západe a nemala by tlačiť na jej zmenu podľa vzoru fariem s malou výmerou.
Veľkým problémom je podľa šéfa rezortu zvyšovanie daní pre poľnohospodárov z úrovne miestnych samospráv. „Na prvovýrobu je vyvíjaný veľký tlak, nie je v možnostiach exekutívy to riešiť, môžeme o probléme len hovoriť,“ zdôraznil.
SPPK očakáva, že podporné nástroje pre výrobcov potravín budú zachované aj v roku 2013. Podľa Semančíka však doplnkové národné platby v rozpočte zatiaľ navrhované nie sú. „Štátna pomoc pre budúci rok je určená zatiaľ v objeme 17,3 milióna eur, s tým, že 7,3 milióna eur je klasická pomoc a 10 miliónov je určených na riešenie takzvanej červenej nafty,“ povedal Semančík. Podčiarkol, že slovenských prvovýrobcov trápi najviac nerovnosť podmienok na podnikanie v Európe. „Mysleli sme si, že vstupom do nového programovacieho obdobia sa táto nerovnosť odstráni. Návrh reformy však hovorí, že nie v roku 2014 sa dostaneme do rovnosti, ale dokonca až v roku 2028,“ pripomenul Semančík.
Ak sa nezmenia pravidlá hry, sú tu podľa šéfa SPPK obrovské riziká. „Aj keď vychádzame z toho, čo je v Európe dané, treba si uvedomiť, že bojovať na otvorenom trhu, kde je voľný pohyb tovaru, za nevyrovnaných podmienok, sa dlhodobo jednoducho nedá,“ uzavrel.
„Poľnohospodári neraz nedostávajú ucelené a hlavne pravdivé informácie a potom u nich vzniká zbytočná nervozita. Preto som privítal, keď SPPK prišla s iniciatívou organizovať takéto stretnutia s vedením rezortu,“ informoval novinárov minister pôdohospodárstva. Ako poznamenal, problémy sa dosť opakujú, pretože poľnohospodári majú všade na Slovensku skoro rovnaké podmienky na podnikanie. „Sú to najmä otázky platieb, podpory živočíšnej výroby, ako bude vyzerať nová spoločná poľnohospodárska politika, aké formy politík pripravuje ministerstvo pre budúci rok,“ dodal Jahnátek.
Vyjadril zároveň mierne znepokojenie nad tým, že v rámci novej spoločnej poľnohospodárskej politiky môže dnes ministerstvo, ale aj farmári hovoriť len o technickom zabezpečení, ale už nie o konkrétnych číslach. „Po samite premiérov EÚ v Bruseli nedokážeme naformulovať, či bude mať Slovensko viac, alebo menej. Preto nevieme nastaviť priority, nevieme, koľko do systému dostaneme,“ doplnil Jahnátek. Podľa neho Európska komisia musí vnímať, že v štátoch východnej Európy je odlišná štruktúra poľnohospodárskych podnikov, ako na západe a nemala by tlačiť na jej zmenu podľa vzoru fariem s malou výmerou.
Veľkým problémom je podľa šéfa rezortu zvyšovanie daní pre poľnohospodárov z úrovne miestnych samospráv. „Na prvovýrobu je vyvíjaný veľký tlak, nie je v možnostiach exekutívy to riešiť, môžeme o probléme len hovoriť,“ zdôraznil.
SPPK očakáva, že podporné nástroje pre výrobcov potravín budú zachované aj v roku 2013. Podľa Semančíka však doplnkové národné platby v rozpočte zatiaľ navrhované nie sú. „Štátna pomoc pre budúci rok je určená zatiaľ v objeme 17,3 milióna eur, s tým, že 7,3 milióna eur je klasická pomoc a 10 miliónov je určených na riešenie takzvanej červenej nafty,“ povedal Semančík. Podčiarkol, že slovenských prvovýrobcov trápi najviac nerovnosť podmienok na podnikanie v Európe. „Mysleli sme si, že vstupom do nového programovacieho obdobia sa táto nerovnosť odstráni. Návrh reformy však hovorí, že nie v roku 2014 sa dostaneme do rovnosti, ale dokonca až v roku 2028,“ pripomenul Semančík.
Ak sa nezmenia pravidlá hry, sú tu podľa šéfa SPPK obrovské riziká. „Aj keď vychádzame z toho, čo je v Európe dané, treba si uvedomiť, že bojovať na otvorenom trhu, kde je voľný pohyb tovaru, za nevyrovnaných podmienok, sa dlhodobo jednoducho nedá,“ uzavrel.
