Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Azerbajdžan patrí medzi rozvojové ekonomiky v regióne Kaukazu. V poslednom období zaznamenal značný ekonomický rast, generuje až 75 percent hrubého domáceho produktu (HDP) krajín južného Kaukazu.
Autor TASR
Baku 14. novembra (TASR) - Posilnenie spolupráce medzi Slovenskom a Azerbajdžanom by mohlo priniesť nové investičné príležitosti pre slovenské podniky. Zaujímavý by pre ne mohol byť energetický sektor, ale aj oblasť IT, či cestovného ruchu. O rozvoji slovensko-azerbajdžanských vzťahov rokuje v týchto dňoch slovenský premiér Peter Pellegrini, ktorý je od pondelka na oficiálnej návšteve krajiny.
Azerbajdžan patrí medzi rozvojové ekonomiky v regióne Kaukazu. V poslednom období zaznamenal značný ekonomický rast, generuje až 75 percent hrubého domáceho produktu (HDP) krajín južného Kaukazu. Pozitívne výsledky dosahuje najmä vďaka príjmom z ťažby a exportu uhľovodíkov.
Obchodná bilancia medzi Azerbajdžanom a Slovenskom rastie od roku 2013, vlani dosiahla 56,3 milióna eur. Podľa vyjadrení Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) sa zo Slovenska do Azerbajdžanu vyvážali najmä osobné vozidlá a iné dopravné prostriedky. "Druhé miesto v rámci slovenského exportu do Azerbajdžanu patrí strojom, mechanickým nástrojom a elektrickým zariadeniam. Významná časť slovenského exportu je tvorená aj vývozom plastov, optických nástrojov a iných priemyselných výrobkov," uviedla pre TASR SARIO. Jednoznačným lídrom exportu Azerbajdžanu na Slovensko je ťažobný priemysel. Základné kovy a rôzne výrobky z nich tvoria takmer 100 percent azerbajdžanského exportu na Slovensko.
Podľa odborníkov by tak posilnenie vzťahov medzi Slovenskom a Azerbajdžanom mohlo byť na prospech obidvoch krajín. Usiluje sa o to aj samotná Európska únia (EÚ). "Najmä v oblasti obchodu chce Únia podporovať Azerbajdžan pri diverzifikácii jeho hospodárstva, ale aj v tom, aby sa krajina stala členom Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Vzhľadom na zhodu v prioritách teraz v najbližších dvoch rokoch bude medzi krajinami únie a Azerbajdžanom prebiehať aj finančná spolupráca. Vytvára sa tak priestor aj pre slovenské spoločnosti, prípadne investície na Slovensko z tejto krajiny," povedala analytička portálu Euractiv Lucia Yar.
Podľa SARIO sú pre slovenských podnikateľov majúcich záujem o export do Azerbajdžanu perspektívne viaceré sektory, najmä však energetický, stavebný, logistický, či agrárny. Priestor na hlbšiu spoluprácu sa otvára aj v oblasti cestovného ruchu a IT sektora. "Vzhľadom na postupné otváranie sa Azerbajdžanu zahraničnému kapitálu je pre investorov zaujímavé mať s krajinou dobré vzťahy a poznať kanály komunikácie a najdôležitejších hráčov už v súčasnosti," myslí si Yar.
Tiež upozornila na to, že Azerbajdžan, na rozdiel od iných krajín Východného partnerstva, zatiaľ neašpiruje na uzavretie asociačnej dohody s EÚ, no zároveň si drží odstup od intenzívnejšej spolupráce s Moskvou. "Krajina bohatá na ropu a zemný plyn je ekonomicky sebestačná, no jej lídri si uvedomujú nutnosť využívať zdroje z uhľovodíkov na rozvoj vlastných technológii, infraštruktúry, či ďalších druhov priemyselných odvetví," dodala analytička.
Osobitná spravodajkyňa TASR Martina Rybanská
Azerbajdžan patrí medzi rozvojové ekonomiky v regióne Kaukazu. V poslednom období zaznamenal značný ekonomický rast, generuje až 75 percent hrubého domáceho produktu (HDP) krajín južného Kaukazu. Pozitívne výsledky dosahuje najmä vďaka príjmom z ťažby a exportu uhľovodíkov.
Obchodná bilancia medzi Azerbajdžanom a Slovenskom rastie od roku 2013, vlani dosiahla 56,3 milióna eur. Podľa vyjadrení Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) sa zo Slovenska do Azerbajdžanu vyvážali najmä osobné vozidlá a iné dopravné prostriedky. "Druhé miesto v rámci slovenského exportu do Azerbajdžanu patrí strojom, mechanickým nástrojom a elektrickým zariadeniam. Významná časť slovenského exportu je tvorená aj vývozom plastov, optických nástrojov a iných priemyselných výrobkov," uviedla pre TASR SARIO. Jednoznačným lídrom exportu Azerbajdžanu na Slovensko je ťažobný priemysel. Základné kovy a rôzne výrobky z nich tvoria takmer 100 percent azerbajdžanského exportu na Slovensko.
Podľa odborníkov by tak posilnenie vzťahov medzi Slovenskom a Azerbajdžanom mohlo byť na prospech obidvoch krajín. Usiluje sa o to aj samotná Európska únia (EÚ). "Najmä v oblasti obchodu chce Únia podporovať Azerbajdžan pri diverzifikácii jeho hospodárstva, ale aj v tom, aby sa krajina stala členom Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Vzhľadom na zhodu v prioritách teraz v najbližších dvoch rokoch bude medzi krajinami únie a Azerbajdžanom prebiehať aj finančná spolupráca. Vytvára sa tak priestor aj pre slovenské spoločnosti, prípadne investície na Slovensko z tejto krajiny," povedala analytička portálu Euractiv Lucia Yar.
Podľa SARIO sú pre slovenských podnikateľov majúcich záujem o export do Azerbajdžanu perspektívne viaceré sektory, najmä však energetický, stavebný, logistický, či agrárny. Priestor na hlbšiu spoluprácu sa otvára aj v oblasti cestovného ruchu a IT sektora. "Vzhľadom na postupné otváranie sa Azerbajdžanu zahraničnému kapitálu je pre investorov zaujímavé mať s krajinou dobré vzťahy a poznať kanály komunikácie a najdôležitejších hráčov už v súčasnosti," myslí si Yar.
Tiež upozornila na to, že Azerbajdžan, na rozdiel od iných krajín Východného partnerstva, zatiaľ neašpiruje na uzavretie asociačnej dohody s EÚ, no zároveň si drží odstup od intenzívnejšej spolupráce s Moskvou. "Krajina bohatá na ropu a zemný plyn je ekonomicky sebestačná, no jej lídri si uvedomujú nutnosť využívať zdroje z uhľovodíkov na rozvoj vlastných technológii, infraštruktúry, či ďalších druhov priemyselných odvetví," dodala analytička.
Osobitná spravodajkyňa TASR Martina Rybanská
