Bratislava 10. marca (TASR) - Členské štáty EÚ a Európsky parlament sa už v októbri minulého roka dohodli na zákaze predaja nových áut so spaľovacími motormi od roku 2035. Preto sa zdalo, že hlasovanie v Rade EÚ pôvodne plánované na utorok bude iba formalitou. Konsenzus však ohrozili požiadavky vznesené predovšetkým nemeckou vládou, aby boli zo zákazu vyňaté vozidlá používajúce syntetické palivá. TASR o tom informuje na základe správy portálu europeannewsroom.com.

Nemecko má podporu viacerých členských štátov EÚ vrátane Slovenska. Argumentujú, že e-palivá sa dajú vyrábať pomocou obnoviteľnej energie a uhlíka zachyteného zo vzduchu. Odporcovia zákazu spaľovacích motorov by mohli v Rade EÚ vytvoriť blokačnú menšinu, upozornil europeannewsroom.com.

Za schválenie zákazu spaľovacích motorov by sa muselo v Rade EÚ vysloviť 15 z 27 členských štátov EÚ, ktoré spolu tvoria najmenej 65 % celkového počtu obyvateľov únie. Najľudnatejšou krajinou európskeho bloku je Nemecko a bez jeho súhlasu je dosiahnutie potrebnej väčšiny nepravdepodobné. Švédske predsedníctvo EÚ sa preto rozhodlo hlasovanie odložiť.

Nemecký minister dopravy Volker Wissing minulý týždeň opäť pohrozil, že Berlín zákaz nepodporí. Argumentoval, že Európska komisia (EK) doteraz nepredložila návrh legislatívy, ktorá by umožnila registrovať autá poháňané klimaticky neutrálnymi palivami aj po roku 2035. Nemecký kancelár Olaf Scholz doplnil, že jeho vláda je v tejto otázke jednotná. Nemecko sa môže opierať o podporu Talianska a Poľska, ktoré sú v EÚ treťou, respektíve piatou najľudnatejšou krajinou.

Plánovaný zákaz spaľovacích motorov je súčasťou širšieho balíka opatrení v boji proti klimatickej zmene, ktoré sú obsiahnuté v tzv. Európskej zelenej dohode. EÚ si v jej rámci predsavzala znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 najmenej o 55 % v porovnaní s rokom 1990. Do roku 2050 by sa EÚ mala stať klimaticky neutrálnou.