V rámci Európskej únie je v mnohých krajinách spotreba liekov vyššia vo veterinárnej oblasti ako v tej humánnej.
Autor TASR
Poprad 15. marca (TASR) – Obmedzenie konzumácie antibiotík a zdravé stravovanie sú hlavnými témami, ktorými sa budú tento rok zaoberať spotrebiteľské centrá na celom svete. V rámci Svetového dňa spotrebiteľských práv, ktorý pripadá práve na 15. marca, sa dnes v Poprade riešila najmä problematika antibiotík, ktoré sa označujú ako nebezpečné.
„Tento rok bola určená téma zníženia spotreby antibiotík, či už priamej konzumácie prostredníctvom liekov, alebo nepriamej z potravín alebo z rôznych konzervačných látok. Týmto problémom sa zaoberáme aj preto, lebo riešime aj podnety týkajúce sa nekvalitných potravín,“ uviedla Petra Vargová Čakovská zo Spoločnosti ochrany spotrebiteľov (S.O.S.) Poprad. Podľa nej je spotreba antibiotík na Slovensku vyššia, ako je priemer Európskej únie, avšak má klesajúci charakter.
Podľa riaditeľky odboru bezpečnosti potravín a výživy Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Zuzany Bírošovej antibiotiká v strave zdravého človeka nemajú čo hľadať. „Sú nebezpečné najmä tým, že sa nevedia správne používať. Zvyšuje sa schopnosť mikroorganizmov odolávať ich pôsobeniu. Lieky prestávajú byť účinné, stávajú sa rezistentné. Ročne preto zomrie až 25.000 ľudí na infekčné ochorenia,“ povedala Bírošová.
V Európe počet skonzumovaných antibiotík stúpa, oproti tomu na Slovensku je zaznamenaný mierny pokles. Čakovská podotkla, že u nás sa prijíma viac antibiotík z konzumácie liekov ako priamo z potravy. „V krajinách Európskej únie je zakázané používať antibiotiká na ošetrenie rastlín, aby sa nedostávali ďalej do potravinového reťazca,“ doplnila Čakovská.
Bírošová upozornila aj na predaj mäsa od poľských predajcov najmä na Spiši a severe republiky. „Ľudia by si mali premyslieť, či kupujú mäso u riadneho predajcu v obchode, alebo z auta, čo sa môže definovať ako čierny predaj,“ upozornila. Práve pri tejto problematike doplnila, že v rámci Európskej únie je v mnohých krajinách spotreba liekov vyššia vo veterinárnej oblasti ako v tej humánnej. „Na Slovensku je to presne naopak, viac liekov skonzumujú ľudia. Naši veterinári sa správajú mimoriadne zodpovedne ku zvieratám,“ dodala Bírošová.
„Tento rok bola určená téma zníženia spotreby antibiotík, či už priamej konzumácie prostredníctvom liekov, alebo nepriamej z potravín alebo z rôznych konzervačných látok. Týmto problémom sa zaoberáme aj preto, lebo riešime aj podnety týkajúce sa nekvalitných potravín,“ uviedla Petra Vargová Čakovská zo Spoločnosti ochrany spotrebiteľov (S.O.S.) Poprad. Podľa nej je spotreba antibiotík na Slovensku vyššia, ako je priemer Európskej únie, avšak má klesajúci charakter.
Podľa riaditeľky odboru bezpečnosti potravín a výživy Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Zuzany Bírošovej antibiotiká v strave zdravého človeka nemajú čo hľadať. „Sú nebezpečné najmä tým, že sa nevedia správne používať. Zvyšuje sa schopnosť mikroorganizmov odolávať ich pôsobeniu. Lieky prestávajú byť účinné, stávajú sa rezistentné. Ročne preto zomrie až 25.000 ľudí na infekčné ochorenia,“ povedala Bírošová.
V Európe počet skonzumovaných antibiotík stúpa, oproti tomu na Slovensku je zaznamenaný mierny pokles. Čakovská podotkla, že u nás sa prijíma viac antibiotík z konzumácie liekov ako priamo z potravy. „V krajinách Európskej únie je zakázané používať antibiotiká na ošetrenie rastlín, aby sa nedostávali ďalej do potravinového reťazca,“ doplnila Čakovská.
Bírošová upozornila aj na predaj mäsa od poľských predajcov najmä na Spiši a severe republiky. „Ľudia by si mali premyslieť, či kupujú mäso u riadneho predajcu v obchode, alebo z auta, čo sa môže definovať ako čierny predaj,“ upozornila. Práve pri tejto problematike doplnila, že v rámci Európskej únie je v mnohých krajinách spotreba liekov vyššia vo veterinárnej oblasti ako v tej humánnej. „Na Slovensku je to presne naopak, viac liekov skonzumujú ľudia. Naši veterinári sa správajú mimoriadne zodpovedne ku zvieratám,“ dodala Bírošová.