Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na Slovensku sa pohybuje na úrovni 16 až 17 kilogramov (kg) na obyvateľa ročne.
Autor TASR
Bratislava 27. novembra (TASR) - Priemerná spotreba hydinového, teda tzv. bieleho mäsa, je na Slovensku nízka, pohybuje sa na úrovni 16 až 17 kilogramov (kg) na obyvateľa ročne. Upozornil na to dnes na tlačovej besede riaditeľ Únie hydinárov Slovenska (ÚHS) Daniel Molnár.
"Je to pomerne málo aj oproti EÚ, kde sa priemer pohybuje na úrovni 24 až 25 kg na obyvateľa," uviedol v reakcii na medializované závery Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) o tom , že tzv. červené mäso je pravdepodobným karcinogénom pre človeka.
V susednej Českej republike sa podľa Molnára ročný priemer spotreby hydinového mäsa pohybuje na úrovni asi 22,5 kg na obyvateľa. "Sú však mnohé krajiny, napríklad Maďarsko, ktoré majú ročnú spotrebu hydiny vyššiu ako 30 kg na obyvateľa," poznamenal.
Upozornil, že hydinové mäso je zdravé, ale len vtedy, ak v procese výkrmu a spracovania hydiny neprišlo k úbytku výživových vlastností a k poškodeniu jeho kvality nesprávnym zaobchádzaním. "Za slovenskú produkciu môžeme konštatovať, že naša výroba pochádza z kurčiat, ktoré sú pod neustálou kontrolou veterinárov, jednak v chovoch, ako aj na bitúnkoch," podčiarkol Molnár.
Spotreba hydinového mäsa by mala byť podľa slov lekárky Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava Alžbety Béderovej na úrovni napríklad bravčového mäsa, ktorého spotreba je však na Slovensku v porovnaní s hydinovým asi dvojnásobná. "Kuracina je zdravšia, diétnejšia, obsah tukov v tomto mäse je podstatne nižší ako u iných druhov," zdôraznila s tým, že je zároveň veľmi dôležitý spôsob prípravy mäsa na konzumáciu. "Vyprážanie nie," doplnila.
Podľa slov Petra Šimka, vysokoškolského profesora zaoberajúceho sa chémiou potravín na Slovenskej technickej univerzite (STU), tzv. červený typ mäsa obsahuje viac atómov železa, ktoré sa pri nadmernom množstve môžu podieľať na vzniku onkologických ochorení.
"Z hľadiska chémie potravín si musíme uvedomiť, že čím viac železa mäso obsahuje, tým má červenšiu farbu. Z toho logicky vyplýva, že na farebnej stupnici na najpriaznivejšom bode z hľadiska zdravia spotrebiteľa je biele mäso, bez ohľadu na to, z akého zvieraťa pochádza. Postupne cez ružovú, červenšiu až tmavo-červenú farbu sa prechádza do najvyšších koncentrácií železa nachádzajúcich sa v mäse. To sú tzv. červené mäsá, teda najmä bravčové, hovädzie a konské mäso," dodal Šimko.
"Je to pomerne málo aj oproti EÚ, kde sa priemer pohybuje na úrovni 24 až 25 kg na obyvateľa," uviedol v reakcii na medializované závery Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) o tom , že tzv. červené mäso je pravdepodobným karcinogénom pre človeka.
V susednej Českej republike sa podľa Molnára ročný priemer spotreby hydinového mäsa pohybuje na úrovni asi 22,5 kg na obyvateľa. "Sú však mnohé krajiny, napríklad Maďarsko, ktoré majú ročnú spotrebu hydiny vyššiu ako 30 kg na obyvateľa," poznamenal.
Upozornil, že hydinové mäso je zdravé, ale len vtedy, ak v procese výkrmu a spracovania hydiny neprišlo k úbytku výživových vlastností a k poškodeniu jeho kvality nesprávnym zaobchádzaním. "Za slovenskú produkciu môžeme konštatovať, že naša výroba pochádza z kurčiat, ktoré sú pod neustálou kontrolou veterinárov, jednak v chovoch, ako aj na bitúnkoch," podčiarkol Molnár.
Spotreba hydinového mäsa by mala byť podľa slov lekárky Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava Alžbety Béderovej na úrovni napríklad bravčového mäsa, ktorého spotreba je však na Slovensku v porovnaní s hydinovým asi dvojnásobná. "Kuracina je zdravšia, diétnejšia, obsah tukov v tomto mäse je podstatne nižší ako u iných druhov," zdôraznila s tým, že je zároveň veľmi dôležitý spôsob prípravy mäsa na konzumáciu. "Vyprážanie nie," doplnila.
Podľa slov Petra Šimka, vysokoškolského profesora zaoberajúceho sa chémiou potravín na Slovenskej technickej univerzite (STU), tzv. červený typ mäsa obsahuje viac atómov železa, ktoré sa pri nadmernom množstve môžu podieľať na vzniku onkologických ochorení.
"Z hľadiska chémie potravín si musíme uvedomiť, že čím viac železa mäso obsahuje, tým má červenšiu farbu. Z toho logicky vyplýva, že na farebnej stupnici na najpriaznivejšom bode z hľadiska zdravia spotrebiteľa je biele mäso, bez ohľadu na to, z akého zvieraťa pochádza. Postupne cez ružovú, červenšiu až tmavo-červenú farbu sa prechádza do najvyšších koncentrácií železa nachádzajúcich sa v mäse. To sú tzv. červené mäsá, teda najmä bravčové, hovädzie a konské mäso," dodal Šimko.
