Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Prechod na obnoviteľné zdroje sa podľa spotrebiteľských organizácií stáva otázkou energetickej bezpečnosti a je najlepším spôsobom, ako odvrátiť klimatickú katastrofu.
Autor TASR
Poprad 11. apríla (TASR) – Spotrebiteľské organizácie z ôsmich krajín Európskej únie, ktoré realizujú projekt STEP - Nástroje riešenia energetickej chudoby, predstavili tri kľúčové požiadavky, ako prekonať energetickú krízu. Tá podľa nich najviac postihne práve ľudí ohrozených chudobou. Petra Čakovská zo Spoločnosti ochrany spotrebiteľov (S.O.S.) so sídlom v Poprade v tejto súvislosti uviedla, že je potrebné čo najrýchlejšie prejsť na obnoviteľnú energiu, chrániť energetickú bezpečnosť a nepoľaviť ani v snahe odvrátiť klimatickú katastrofu.
„Je možné očakávať podľa prognóz Inštitútu finančnej politiky nárast ceny plynu na Slovensku na budúci rok o 60 percent a ceny tepla o 40 percent. Národné vlády majú preto zvážiť zníženie DPH na ceny energií aj okamžitú úľavu vo forme priamych úhrad domácnostiam. Primeraná systematická sociálna podpora energetických požiadaviek domácností je nevyhnutná,“ upozornila Čakovská. Dodala, že podľa štatistík Eurostatu zasiahne Slovensko rast cien energií a plynu v porovnaní s ostatnými krajinami citlivejšie. Dôvod je najvyšší podiel výdavkov na energie v pomere k príjmom v celej Únii. „Presahuje deväť percent všetkých výdavkov, európsky priemer je pritom len vyše štyroch percent. Na energie dávame v prepočte 878 eur na osobu ročne, priemer 27 krajín EÚ bol vlani približne 651 eur,“ konkretizovala Čakovská.
Okrem priamej pomoci pri platení účtov za energie nízkoprahovým domácnostiam je podľa nej potrebné urgentne zaviesť absolútny zákaz ich odpojenia od zdrojov aj pri problémoch s platením či porušením zmluvy. „Sankcie za znovupripojenie sú pre zraniteľných často neprekonateľnou prekážkou a ešte viac prehlbujú ich existujúce zdravotné problémy či sťažený prístup k vzdelaniu,“ zdôvodnila.
Dodala, že najlacnejšia energia je tá, ktorú nevyrobíme, a energetická efektívnosť slovenských domácností je kľúčovým riešením, ako znížiť spotrebu ruských fosílnych palív. Nízkopríjmové domácnosti si však nedokážu financovať renováciu obydlia samy. „Veľmi preto vítame rozšírenie programu Obnov dom o tieto skupiny rodín, ktorým by štátna podpora mala pokryť 95 percent nákladov na renováciu a modernizáciu kúrenia,“ skonštatovala Čakovská.
Prechod na obnoviteľné zdroje sa podľa spotrebiteľských organizácií stáva otázkou energetickej bezpečnosti a je najlepším spôsobom, ako odvrátiť klimatickú katastrofu. Ukázalo sa, že plyn ako prechodné palivo nie je pre spotrebiteľov ekonomickým riešením. „Kľúčovou úlohou vlád je preto uľahčiť prístup k technológiám pokrytím počiatočných nákladov pre tých, ktorí si ich nemôžu dovoliť, skrátením registračných procesov, zjednodušením administratívy, či zabezpečenie dostatočného počtu inštalatérov, technológií a produktov aj na Slovensku,“ dodala Čakovská.
„Je možné očakávať podľa prognóz Inštitútu finančnej politiky nárast ceny plynu na Slovensku na budúci rok o 60 percent a ceny tepla o 40 percent. Národné vlády majú preto zvážiť zníženie DPH na ceny energií aj okamžitú úľavu vo forme priamych úhrad domácnostiam. Primeraná systematická sociálna podpora energetických požiadaviek domácností je nevyhnutná,“ upozornila Čakovská. Dodala, že podľa štatistík Eurostatu zasiahne Slovensko rast cien energií a plynu v porovnaní s ostatnými krajinami citlivejšie. Dôvod je najvyšší podiel výdavkov na energie v pomere k príjmom v celej Únii. „Presahuje deväť percent všetkých výdavkov, európsky priemer je pritom len vyše štyroch percent. Na energie dávame v prepočte 878 eur na osobu ročne, priemer 27 krajín EÚ bol vlani približne 651 eur,“ konkretizovala Čakovská.
Okrem priamej pomoci pri platení účtov za energie nízkoprahovým domácnostiam je podľa nej potrebné urgentne zaviesť absolútny zákaz ich odpojenia od zdrojov aj pri problémoch s platením či porušením zmluvy. „Sankcie za znovupripojenie sú pre zraniteľných často neprekonateľnou prekážkou a ešte viac prehlbujú ich existujúce zdravotné problémy či sťažený prístup k vzdelaniu,“ zdôvodnila.
Dodala, že najlacnejšia energia je tá, ktorú nevyrobíme, a energetická efektívnosť slovenských domácností je kľúčovým riešením, ako znížiť spotrebu ruských fosílnych palív. Nízkopríjmové domácnosti si však nedokážu financovať renováciu obydlia samy. „Veľmi preto vítame rozšírenie programu Obnov dom o tieto skupiny rodín, ktorým by štátna podpora mala pokryť 95 percent nákladov na renováciu a modernizáciu kúrenia,“ skonštatovala Čakovská.
Prechod na obnoviteľné zdroje sa podľa spotrebiteľských organizácií stáva otázkou energetickej bezpečnosti a je najlepším spôsobom, ako odvrátiť klimatickú katastrofu. Ukázalo sa, že plyn ako prechodné palivo nie je pre spotrebiteľov ekonomickým riešením. „Kľúčovou úlohou vlád je preto uľahčiť prístup k technológiám pokrytím počiatočných nákladov pre tých, ktorí si ich nemôžu dovoliť, skrátením registračných procesov, zjednodušením administratívy, či zabezpečenie dostatočného počtu inštalatérov, technológií a produktov aj na Slovensku,“ dodala Čakovská.
