Žiadajú v liste eurokomisiu, aby tému nekalých obchodných praktík na úrovni Európskej únie riešila predovšetkým v oblasti predaja tovaru za ceny nižšie ako sú výrobné náklady.
Autor TASR
Bratislava 5. júna (TASR) - Agrárne samosprávy krajín V4 píšu oficiálny list komisárovi Európskej komisie (EK) pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Philovi Hoganovi. Uviedla to dnes hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Jana Holéciová, po minulotýždňovom (1.6. a 2.6.) rokovaní v Nadarzyne pri Varšave, kde sa zišli predstavitelia SPPK, Maďarskej poľnohospodárskej komory, Agrárnej komory ČR a Národnej rady poľnohospodárskych komôr Poľska.
Holéciová informovala, že agrosamosprávy krajín V4 žiadajú podľa nej EK, aby tému nekalých obchodných praktík na úrovni Európskej únie (EÚ) riešila predovšetkým v oblasti predaja tovaru za ceny nižšie ako sú výrobné náklady, v oblasti predaja tovaru za ceny nižšie, než za akú bola uskutočnená dodávka tovaru, ďalej pri výraznom rozdiele marže za rovnakú skupinu výrobkov, ako aj pri nízkom podiele tovaru z krajiny, v ktorej sa nachádza obchodná prevádzka.
Nevyvážené dodávateľsko-odberateľské vzťahy v rámci potravinovej vertikály podľa hovorkyne SPPK naďalej zostávajú oblasťou, ktorá ani postupom času nezaznamenáva žiadne riešenie. Nekalé obchodné praktiky pritom dlhodobo ovplyvňujú podnikanie, rovnú súťaž, prístup poľnohospodárov a spracovateľov na jednotný trh EÚ. Prvovýrobcovia a spracovatelia sa doposiaľ nedočkali žiadneho konkrétneho časového plánu či detailnejšieho návrhu riešenia na úrovni EÚ. Dobrovoľné kódexy, odporúčania alebo ponechanie pôsobnosti voľným zákonitostiam trhu tu úplne zlyhávajú.
Predseda SPPK Milan Semančík počas rokovania v Nadarzyne uviedol, že za slovenského predsedníctva v Rade EÚ sa síce podarilo presadiť tému neférového správania sa obchodných reťazcov na rokovanie ministrov poľnohospodárstva. "Odvtedy však uplynulo už pol roka a my nevidíme žiadny konkrétny posun. Preto vítame, že česká strana predložila návrh spoločného listu komisárovi EK pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Philovi Hoganovi, v ktorom sme zadefinovali spoločné požiadavky agrárnych samospráv krajín V4," spresnil Semančík.
Predsedovia poľnohospodárskych samospráv krajín V4 sa podľa Holéciovej dohodli, že by mal byť vytvorený zoznam nekalých obchodných praktík na úrovni EÚ, ktoré obchodné reťazce využívajú. Zneužívanie výhradného postavenia obchodných reťazcov v rámci maloobchodu predstavuje jeden z najväčších problémov, ktorý v súčasnosti prvovýrobcov a spracovateľský priemysel v EÚ sužuje.
Hovorkyňa SPPK doplnila, že poľnohospodárske samosprávy V4 diskutovali v Nadarzyne aj o budúcej podobe Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP) po roku 2020. EK ju pripravuje práve v tomto období, a to aj na základe názorov od 3132 slovenských poľnohospodárov. Predstavu o budúcej CAP vyjadrili poľnohospodárske samosprávy v Bratislavskej deklarácii, ktorú 31. marca 2017 podpísali poľnohospodárske samosprávy Slovenska, ČR, Poľska, Estónska a Chorvátska. K dnešnému dňu sa k nej pripojila aj Maďarská a Litovská agrárna komora.
Zástupcovia poľnohospodárskych komôr krajín V4 podľa Holéciovej zdôrazňujú, že CAP je základom EÚ a obsahuje niekoľko verejných cieľov. Mala by mať silný rozpočet a pokračovať v zabezpečovaní potravinovej nezávislosti EÚ, a tým prispieť k trvalo udržateľnému rozvoju. Rozdiely v úrovniach priamych platieb medzi členskými štátmi musia byť odstránené.
"Budúca CAP by mala vo väčšej miere zabezpečiť stabilizáciu poľnohospodárskych trhov, predchádzať krízovým situáciám v poľnohospodárstve a zabezpečiť stabilné príjmy pre poľnohospodárov. Predstavitelia poľnohospodárskych komôr krajín V4 konštatovali, že CAP by mala byť modernizovaná a zjednodušená pre poľnohospodárov postupne, bez zásadných zmien v jej štruktúre," dodala hovorkyňa SPPK.
Holéciová informovala, že agrosamosprávy krajín V4 žiadajú podľa nej EK, aby tému nekalých obchodných praktík na úrovni Európskej únie (EÚ) riešila predovšetkým v oblasti predaja tovaru za ceny nižšie ako sú výrobné náklady, v oblasti predaja tovaru za ceny nižšie, než za akú bola uskutočnená dodávka tovaru, ďalej pri výraznom rozdiele marže za rovnakú skupinu výrobkov, ako aj pri nízkom podiele tovaru z krajiny, v ktorej sa nachádza obchodná prevádzka.
Nevyvážené dodávateľsko-odberateľské vzťahy v rámci potravinovej vertikály podľa hovorkyne SPPK naďalej zostávajú oblasťou, ktorá ani postupom času nezaznamenáva žiadne riešenie. Nekalé obchodné praktiky pritom dlhodobo ovplyvňujú podnikanie, rovnú súťaž, prístup poľnohospodárov a spracovateľov na jednotný trh EÚ. Prvovýrobcovia a spracovatelia sa doposiaľ nedočkali žiadneho konkrétneho časového plánu či detailnejšieho návrhu riešenia na úrovni EÚ. Dobrovoľné kódexy, odporúčania alebo ponechanie pôsobnosti voľným zákonitostiam trhu tu úplne zlyhávajú.
Predseda SPPK Milan Semančík počas rokovania v Nadarzyne uviedol, že za slovenského predsedníctva v Rade EÚ sa síce podarilo presadiť tému neférového správania sa obchodných reťazcov na rokovanie ministrov poľnohospodárstva. "Odvtedy však uplynulo už pol roka a my nevidíme žiadny konkrétny posun. Preto vítame, že česká strana predložila návrh spoločného listu komisárovi EK pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Philovi Hoganovi, v ktorom sme zadefinovali spoločné požiadavky agrárnych samospráv krajín V4," spresnil Semančík.
Predsedovia poľnohospodárskych samospráv krajín V4 sa podľa Holéciovej dohodli, že by mal byť vytvorený zoznam nekalých obchodných praktík na úrovni EÚ, ktoré obchodné reťazce využívajú. Zneužívanie výhradného postavenia obchodných reťazcov v rámci maloobchodu predstavuje jeden z najväčších problémov, ktorý v súčasnosti prvovýrobcov a spracovateľský priemysel v EÚ sužuje.
Hovorkyňa SPPK doplnila, že poľnohospodárske samosprávy V4 diskutovali v Nadarzyne aj o budúcej podobe Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP) po roku 2020. EK ju pripravuje práve v tomto období, a to aj na základe názorov od 3132 slovenských poľnohospodárov. Predstavu o budúcej CAP vyjadrili poľnohospodárske samosprávy v Bratislavskej deklarácii, ktorú 31. marca 2017 podpísali poľnohospodárske samosprávy Slovenska, ČR, Poľska, Estónska a Chorvátska. K dnešnému dňu sa k nej pripojila aj Maďarská a Litovská agrárna komora.
Zástupcovia poľnohospodárskych komôr krajín V4 podľa Holéciovej zdôrazňujú, že CAP je základom EÚ a obsahuje niekoľko verejných cieľov. Mala by mať silný rozpočet a pokračovať v zabezpečovaní potravinovej nezávislosti EÚ, a tým prispieť k trvalo udržateľnému rozvoju. Rozdiely v úrovniach priamych platieb medzi členskými štátmi musia byť odstránené.
"Budúca CAP by mala vo väčšej miere zabezpečiť stabilizáciu poľnohospodárskych trhov, predchádzať krízovým situáciám v poľnohospodárstve a zabezpečiť stabilné príjmy pre poľnohospodárov. Predstavitelia poľnohospodárskych komôr krajín V4 konštatovali, že CAP by mala byť modernizovaná a zjednodušená pre poľnohospodárov postupne, bez zásadných zmien v jej štruktúre," dodala hovorkyňa SPPK.