Bratislava 1. januára (TASR) - Rok 2023 bude z pohľadu energetickej krízy a vysokej inflácie pokračovaním roku 2022. Poľnohospodárske a potravinárske podniky budú naďalej riešiť otázku, ako výšku nákladov premietnuť do adekvátnych odbytových cien. Pokiaľ budú naďalej stúpať výrobné náklady, odbytové ceny poľnohospodárskych produktov a hotových potravín budú musieť ísť hore. Uviedla to pre TASR hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Jana Holéciová pri predstavení očakávaní komory na rok 2023.

Zdôraznila, že na vývoj slovenského agropotravinárstva bude mať v roku 2023 vplyv vojenského konfliktu na Ukrajine, vývoj cien vstupov a komodít, dosahy energetickej krízy a otázka zásobovania potravinami z globálneho pohľadu. Nestabilné trhy už hneď po vypuknutí vojny na Ukrajine podľa nej ukázali, aký synergický efekt vedia spôsobiť v celom výrobnom reťazci potravín a, samozrejme, nielen pri výrobe potravín, ale v každom jednom odvetví hospodárstva.

Z tohto dôvodu bude podľa Holéciovej nutné vypracovať a notifikovať schémy štátnej pomoci pre potravinársky priemysel a na ich realizáciu vyčleniť dostatočné finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu. Štátne pomoci sa prioritne majú podľa nej zameriavať na zníženie vstupných nákladov na energie, plynu a elektriny, či na zníženie vstupných nákladov na pohonné látky a suroviny. Dôležité bude aj udržanie objemu štátnej pomoci v poľnohospodárstve aspoň na úrovni roku 2022.

Upozornila, že výraznou zmenou, ktorá sa začne uplatňovať od Nového roka, bude prechod na nové pravidlá Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP) EÚ. Začne sa totiž nové programovacie obdobie na roky 2023 až 2027. Poľnohospodári a potravinári, ak budú chcieť získať finančné zdroje podľa nových pravidiel, budú musieť prejsť na ekologickejší spôsob výroby. Výroba bude "zelenšia", veľké parcely sa budú predeľovať deliacimi lánmi (biopásmi), poľnohospodári budú musieť vo väčšej miere vyčleniť plochy na rôzne krajinotvorné a deliace prvky.

Už teraz je však podľa nej isté, že strategický plán k novej CAP čaká už v prvom polroku 2023 modifikácia. SPPK podľa Holéciovej navrhne Ministerstvu pôdohospodárstva rozvoja vidieka (MPRV) SR konkrétne zmeny, ktoré budú reflektovať nevhodne nastavené podmienky niektorých intervencií, prípadne presuny finančných prostriedkov v rámci strategického plánu CAP.

"Rovnako nás čaká prijímanie národnej legislatívy súvisiacej so Strategickým plánom Spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2023 až 2027. Určite bude prvý rok implementácie strategického plánu náročný pre poľnohospodárov, MPRV a ostatné rezortné inštitúcie vzhľadom na veľa nových prvkov, ktoré treba zaviesť priamo do praxe," podčiarkla.

Na vývoj agropotravinárstva bude podľa Holéciovej vplývať aj počasie, keďže klimatická zmena sa stala už samozrejmou súčasťou poľnohospodárskej prvovýroby.

V roku 2023 bude podľa jej slov nevyhnutné prijať opatrenia zo strany štátu a EÚ, aby sa stabilizovala situácia s výškou výrobných nákladov pre poľnohospodárov a potravinárov. V opačnom prípade príde k zhoršeniu situácie pre producentov potravín.

"V neposlednom rade rok 2023 ovplyvní aj vývoj na domácej politickej scéne. Slovenskí poľnohospodári a potravinári si želajú, aby politický vývoj v krajine nemal vplyv na podnikateľské prostredie v agropotravinárstve," dodala hovorkyňa SPPK.