Bratislava 4. júla (TASR) - Na Slovensku existujú len dve skupiny poľnohospodárov. Nie malí a veľkí poľnohospodári, ale len skutoční, ktorí pracujú na poliach, v maštaliach, sadoch, zamestnávajú ľudí na vidieku, vyrábajú potraviny s pridanou hodnotou. V ostrom kontraste k nim je druhá skupina podnikateľov, teda tí, ktorí obchádzajú zákony a zneužívajú nemotivačne nastavený systém poberania podpôr v poľnohospodárstve. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora tak podporuje názor Klubu 500 o nevhodnosti delenia poľnohospodárov na malých a veľkých, ktorý v stredu (4.7.) prezentovali jeho predstavitelia na tlačovej besede. Uviedla to hovorkyňa SPPK Jana Holéciová v reakcii na vyjadrenia Klubu 500.

Klub 500 podporuje tradičné poľnohospodárske podniky a vyzýva k ochrane ich práv. Uviedol to na tlačovej besede predseda Klubu 500 Vladimír Soták na margo špekulácií s agrodotáciami v posledných mesiacoch, za účasti zakladateľa Slovenského farmárskeho družstva (SFD) Daniela J. Kratkeho a výkonného riaditeľa Klubu 500 Tibora Gregora.

Tradičné veľké poľnohospodárske podniky, ktoré na Slovensku tvoria väčšinu poľnohospodárskej produkcie a zamestnávajú tisíce ľudí, podľa Klubu 500 upozorňujú, že spoločenská atmosféra vytvorená v posledných týždňoch nahráva nepoctivým farmárom. Pre právnu neistotu v sektore veľké družstvá tvoriace väčšinu poľnohospodárskej prvovýroby zaznamenali nárast špekulácií a nelegálnych pokusov o zabratie legálne obhospodarovanej pôdy. Tieto praktiky sú pritom paradoxne prevažne doménou drobných, samostatne hospodáriacich roľníkov.

SPPK je podľa Holéciovej najväčšia samosprávna organizácia v agropotravinárskom sektore na Slovensku, ktorá združuje podniky s rôznou veľkosťou výmery. Aj preto veľmi citlivo vníma fakt, že spoločnosť začala rozlišovať poľnohospodára podľa toho, na akej veľkej ploche hospodári. Pod tlakom udalostí z posledných týždňov a mesiacov a niekedy aj nesprávne interpretovaných faktov v médiách sa v ľuďoch automaticky vytvoril mylný názor, že veľké firmy predstavujú zlo pre malých poľnohospodárov. Tento názor je nesprávny, vedie k polarizácii spoločnosti a výrazne škodí morálnemu kreditu všetkých slušných poľnohospodárov.

"Vníma spoločnosť fakt, že nebyť toho tzv. veľkého podniku, sto ľudí z konkrétnej dediny by nemalo prácu? Že chová napríklad 2000 bahníc, 900 dojníc s ročnou produkciou mlieka na úrovni 8 miliónov litrov? Máme príklady poľnohospodárskych podnikov, ktoré varia obedy pre obce, úzko s nimi spolupracujú, majú bitúnky, mlyny, pekárne, vinárstva, podnikové predajne s vlastnými výrobkami, šijú módne konfekcie, vyrábajú vlastné sejačky, učia študentov v rámci systému duálneho vzdelávania, odstraňujú nelegálne skládky v chotároch obcí, kde pracujú. A samozrejme platia vysoké dane a odvody," naznačil prínos poľnohospodárskych podnikov pre národné hospodárstvo a obce predseda SPPK Emil Macho.

Macho zároveň podotkol, že napríklad poľnohospodárske družstvo s výmerou 4000 ha a 200 zamestnancami je vlastne dobrovoľným zoskupením 200 roľníkov, ktorí v ňom pracujú. Jeho silná živočíšna výroba znamená aj zvyšovanie kvality pôdy cez organickú hmotu.

Dnes, keď celé agropotravinárske odvetvie balansuje nad priepasťou s názvom potravinová nesebestačnosť, keď sa pasívne saldo zahraničného obchodu s agropotravinárskymi výrobkami vyšplhalo v roku 2017 na úroveň 1,4 miliardy eur, keď v obchodoch sú z desiatich potravín len štyri vyrobené na Slovensku, je podľa Holéciovej rozdeľovanie poľnohospodárskej verejnosti nezmyselným spôsobom obrovským hazardom.

Dodala, že SPPK je za riešenie vážnych odborných tém, ktoré spájajú všetkých poľnohospodárov bez ohľadu na veľkosť výmery alebo región. A tými sú zvýšenie financovania odvetvia zo štátneho rozpočtu od budúceho roka na úroveň 70 miliónov eur, prerozdelenie 30 miliónov eur v tomto roku pre špeciálnu rastlinnú a živočíšnu výrobu, dostupnejšie úvery pre potravinárov alebo výhodnejšia pozícia pre slovenských poľnohospodárov a potravinárov v budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politike (CAP) po roku 2020.