Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
SPPK podľa hovorkyne zaraďuje medzi najväčšie pozitíva roka 2020 fakt, že domáci agropotravinársky sektor bude mať v roku 2021 slušný objem finančných prostriedkov v oblasti štátnej pomoci.
Autor TASR
Bratislava 27. decembra (TASR) - Rok 2020 hodnotí Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) ako turbulentný a rozpačitý, ktorý na jednej strane upriamil pozornosť na domáce agropotravinárstvo, na strane druhej však odkryl aj veľkú hĺbku úpadku, do ktorého sa dostal. Uviedla to pre TASR Jana Holéciová, hovorkyňa SPPK.
Končiaci rok podľa nej tiež naznačil, čo sa môže stať s krajinou v mimoriadne krízovom období, ktorá nie je potravinovo sebestačná v základných komoditách a ktorá je odkázaná na dovozy potravín.
Zdôraznila, že pandémia ochorenia COVID-19 mala aj na domáce agropotravinárstvo veľmi negatívny dosah. V prvej vlne pandémie išlo o nastavovanie pravidiel, akým spôsobom zabezpečiť potrebné množstvo dezinfekcie, ako vytvoriť karanténne ubytovanie pre ľudí, ktorí ostanú pozitívni, ale budú sa musieť starať o zvieratá, ako zabezpečiť plynulé založenie tohtoročnej úrody, jej ošetrovanie a plynulú výrobu potravín.
V druhej vlne pandémie sa podľa Holéciovej poľnohospodári museli vysporiadať so zberom úrody, ktorý komplikovalo aj daždivé počasie, s nastavovaním pravidiel počas celoplošného testovania ľudí, zdieľali si pracovníkov. Snáď najväčšie problémy riešia aktuálne potravinári, ktorí sú dodávateľmi tovarov pre segment HoReCa, teda pre gastroprevádzky, ktoré sú pred krachom z dôvodu núteného zatvárania prevádzok a znižovania tržieb.
Upozornila, že nový koronavírus spôsobil z celoeurópskeho pohľadu hromadenie prebytkov niektorých druhov tovarov, ktoré sa nespotrebovali a ich prebytky ovplyvňovali odbytové ceny. Pripomenula, že SPPK vyzývala počas roka k zodpovednému nakupovaniu a uvedomovaniu si významu slovenských kvalitných potravín.
SPPK podľa hovorkyne zaraďuje medzi najväčšie pozitíva roka 2020 fakt, že domáci agropotravinársky sektor bude mať v roku 2021 slušný objem finančných prostriedkov v oblasti štátnej pomoci. Štátny rozpočet počíta na tento účel so sumou 83 miliónov eur. Podstatné bude, aby sa tieto peniaze rozdelili efektívne a prioritne sa podporila špeciálna rastlinná a živočíšna výroba. Sú to oblasti, ktoré prinášajú pridanú hodnotu na vidiek a stelesňujú výrobu tých potravín, plodín, ktoré sú kľúčové pre našu potravinovú sebestačnosť – ide najmä o podporu chovu hospodárskych zvierat a pestovanie ovocia, zeleniny, zemiakov.
Komora podľa nej pozitívne hodnotí aj výsledky tohtoročnej žatvy, ktorá aj napriek počasiu príjemne prekvapila. Pšenica, jačmeň, raž aj tritikale vykázali v celoslovenskom meradle nadpriemerné úrody. Rozhodujúci vplyv malo množstvo a rozloženie zrážok.
Pripomenula, že neštandardná bola komunikácia s ministerstvom pôdohospodárstva. SPPK pre chýbajúce adresné opatrenia, ktoré by smerovali k oživeniu agropotravinárstva, vyhlásila v októbri štrajkovú pohotovosť. Koncom roka zorganizovala diskusiu s ministrom pôdohospodárstva a s jeho štátnymi tajomníkmi. SPPK ju hodnotí ako výrazný posun vpred vo vzájomnej komunikácii.
Holéciová dodala, že koniec roka patril diskusii o Pláne obnovy EÚ. Ministerstvo financií predstavilo 5 prioritných oblastí, ktoré by mali byť z plánu obnovy podporené. Slovenskí poľnohospodári a potravinári však ostali sklamaní, keďže sa nedostali do predstaveného Plánu obnovy EÚ, z ktorého sa majú podporiť strategické oblasti národného hospodárstva.
Končiaci rok podľa nej tiež naznačil, čo sa môže stať s krajinou v mimoriadne krízovom období, ktorá nie je potravinovo sebestačná v základných komoditách a ktorá je odkázaná na dovozy potravín.
Zdôraznila, že pandémia ochorenia COVID-19 mala aj na domáce agropotravinárstvo veľmi negatívny dosah. V prvej vlne pandémie išlo o nastavovanie pravidiel, akým spôsobom zabezpečiť potrebné množstvo dezinfekcie, ako vytvoriť karanténne ubytovanie pre ľudí, ktorí ostanú pozitívni, ale budú sa musieť starať o zvieratá, ako zabezpečiť plynulé založenie tohtoročnej úrody, jej ošetrovanie a plynulú výrobu potravín.
V druhej vlne pandémie sa podľa Holéciovej poľnohospodári museli vysporiadať so zberom úrody, ktorý komplikovalo aj daždivé počasie, s nastavovaním pravidiel počas celoplošného testovania ľudí, zdieľali si pracovníkov. Snáď najväčšie problémy riešia aktuálne potravinári, ktorí sú dodávateľmi tovarov pre segment HoReCa, teda pre gastroprevádzky, ktoré sú pred krachom z dôvodu núteného zatvárania prevádzok a znižovania tržieb.
Upozornila, že nový koronavírus spôsobil z celoeurópskeho pohľadu hromadenie prebytkov niektorých druhov tovarov, ktoré sa nespotrebovali a ich prebytky ovplyvňovali odbytové ceny. Pripomenula, že SPPK vyzývala počas roka k zodpovednému nakupovaniu a uvedomovaniu si významu slovenských kvalitných potravín.
SPPK podľa hovorkyne zaraďuje medzi najväčšie pozitíva roka 2020 fakt, že domáci agropotravinársky sektor bude mať v roku 2021 slušný objem finančných prostriedkov v oblasti štátnej pomoci. Štátny rozpočet počíta na tento účel so sumou 83 miliónov eur. Podstatné bude, aby sa tieto peniaze rozdelili efektívne a prioritne sa podporila špeciálna rastlinná a živočíšna výroba. Sú to oblasti, ktoré prinášajú pridanú hodnotu na vidiek a stelesňujú výrobu tých potravín, plodín, ktoré sú kľúčové pre našu potravinovú sebestačnosť – ide najmä o podporu chovu hospodárskych zvierat a pestovanie ovocia, zeleniny, zemiakov.
Komora podľa nej pozitívne hodnotí aj výsledky tohtoročnej žatvy, ktorá aj napriek počasiu príjemne prekvapila. Pšenica, jačmeň, raž aj tritikale vykázali v celoslovenskom meradle nadpriemerné úrody. Rozhodujúci vplyv malo množstvo a rozloženie zrážok.
Pripomenula, že neštandardná bola komunikácia s ministerstvom pôdohospodárstva. SPPK pre chýbajúce adresné opatrenia, ktoré by smerovali k oživeniu agropotravinárstva, vyhlásila v októbri štrajkovú pohotovosť. Koncom roka zorganizovala diskusiu s ministrom pôdohospodárstva a s jeho štátnymi tajomníkmi. SPPK ju hodnotí ako výrazný posun vpred vo vzájomnej komunikácii.
Holéciová dodala, že koniec roka patril diskusii o Pláne obnovy EÚ. Ministerstvo financií predstavilo 5 prioritných oblastí, ktoré by mali byť z plánu obnovy podporené. Slovenskí poľnohospodári a potravinári však ostali sklamaní, keďže sa nedostali do predstaveného Plánu obnovy EÚ, z ktorého sa majú podporiť strategické oblasti národného hospodárstva.
