Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Mimoriadne zásadný bol podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory pre slovenské agropotravinárstvo vstup do EÚ, a tým aj vstup na jednotný trh EÚ.
Autor TASR
Bratislava 26. decembra (TASR) - Slovenské agropotravinárstvo v posledných 30 rokoch výrazne upadalo. Uviedla to pre TASR Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK), pri hodnotení vývoja poľnohospodárstva od vzniku samostatnej Slovenskej republiky.
"Sme vidiecka krajina a poľnohospodárska výroba bola v minulých režimoch veľmi dôležitá. Uvedomovali si to aj vrcholní predstavitelia štátu a výrobe potravín či udržiavaniu krajiny prikladali veľkú dôležitosť," priblížila.
Obrovská zmena podľa nej prišla po roku 1989, prišlo k zmene vlastníckej štruktúry poľnohospodárskych aj potravinárskych podnikov, otvoreniu trhu a agropotravinárstvo zostalo v tieni celospoločenských zmien a na pokraji záujmu politikov.
Zdôraznila, že to prinieslo aj príležitosti, ale vzhľadom na nedostatočnú pomoc štátu tento fakt mnohí podnikatelia nielen z agropotravinárstva nedokázali využiť vo svoj prospech. "Ľudia boli hladní aj po zahraničných výrobkoch a vo veľkom uprednostňovali potraviny z dovozu," poznamenala.
"Navyše na naše územie prišli aj zahraničné obchodné reťazce, ktoré si postupne vybudovali dominantné postavenie na slovenskom trhu. Konkurencia bola enormná a ponuka zahraničného tovaru sa stále zvyšovala. Prežili len tí slovenskí producenti, ktorí sa prispôsobili trhu a ponúkali to, o čo bol stále záujem," upozornila Holéciová.
Mimoriadne zásadný bol podľa SPPK pre slovenské agropotravinárstvo vstup do EÚ, a tým aj vstup na jednotný trh EÚ. "Karty výrazne zamiešali aj agrodotácie a boj o podmienky v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. Nevyužili sme potenciál našej agrárnej krajiny a uspokojili sme sa len s 'omrvinkami', ktoré nám v rámci Únie ponúkli. Aj preto začal náš chlebový sektor upadať ešte viac," podčiarkla.
"Okolité krajiny dotovali svojich prvovýrobcov a spracovateľov potravín, ktorí boli schopní vyvážať svoje tovary často v nedostatočnej kvalite aj k nám a za ceny, ktorým naši výrobcovia bez takej masívnej podpory nedokázali konkurovať. Reálna produkcia potravín, stavy zvierat, plochy zeleniny či ovocia vo veľkom ubúdali. V posledných rokoch badáme o niečo vyšší záujem zo strany štátu o tento sektor, ale čo nás omnoho viac teší, že záujem je tu najmä zo strany spotrebiteľov," zdôraznila.
Upozornila, že ľudia postupne omnoho viac vyhľadávajú slovenské kvalitné potraviny, ktoré nie sú poznačené potravinovými kauzami. "Určitou brzdou v tomto trende je, to treba otvorene povedať, energetická kríza a inflácia, ktoré zvyšujú náklady na výrobu potravín, a tým aj samotné odbytové a spotrebiteľské ceny potravín," doplnila.
"Určite je nutné povedať, že tak ako naše agropotravinárstvo 30 rokov upadalo, sa bude ďalších 20, možno až 30 rokov z toho postupne zotavovať. Ale len pri správne nastavenej podpore zo strany štátu, ktorá sa musí zameriavať najmä na špeciálnu rastlinnú a živočíšnu výrobu," dodala.
"Veríme však, že tak ako pochopili štátnici z iných krajín, že agropotravinárstvo je mimoriadne dôležité a potravinová sebestačnosť nie je len prázdna fráza, tak to raz úplne pochopia aj naši predstavitelia štátu. Na zvýšenie produkcie totiž máme všetky predpoklady - klimatické podmienky, schopných ľudí a ešte stále aj chuť vyrábať," uzavrela hovorkyňa SPPK.
"Sme vidiecka krajina a poľnohospodárska výroba bola v minulých režimoch veľmi dôležitá. Uvedomovali si to aj vrcholní predstavitelia štátu a výrobe potravín či udržiavaniu krajiny prikladali veľkú dôležitosť," priblížila.
Obrovská zmena podľa nej prišla po roku 1989, prišlo k zmene vlastníckej štruktúry poľnohospodárskych aj potravinárskych podnikov, otvoreniu trhu a agropotravinárstvo zostalo v tieni celospoločenských zmien a na pokraji záujmu politikov.
Zdôraznila, že to prinieslo aj príležitosti, ale vzhľadom na nedostatočnú pomoc štátu tento fakt mnohí podnikatelia nielen z agropotravinárstva nedokázali využiť vo svoj prospech. "Ľudia boli hladní aj po zahraničných výrobkoch a vo veľkom uprednostňovali potraviny z dovozu," poznamenala.
"Navyše na naše územie prišli aj zahraničné obchodné reťazce, ktoré si postupne vybudovali dominantné postavenie na slovenskom trhu. Konkurencia bola enormná a ponuka zahraničného tovaru sa stále zvyšovala. Prežili len tí slovenskí producenti, ktorí sa prispôsobili trhu a ponúkali to, o čo bol stále záujem," upozornila Holéciová.
Mimoriadne zásadný bol podľa SPPK pre slovenské agropotravinárstvo vstup do EÚ, a tým aj vstup na jednotný trh EÚ. "Karty výrazne zamiešali aj agrodotácie a boj o podmienky v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. Nevyužili sme potenciál našej agrárnej krajiny a uspokojili sme sa len s 'omrvinkami', ktoré nám v rámci Únie ponúkli. Aj preto začal náš chlebový sektor upadať ešte viac," podčiarkla.
"Okolité krajiny dotovali svojich prvovýrobcov a spracovateľov potravín, ktorí boli schopní vyvážať svoje tovary často v nedostatočnej kvalite aj k nám a za ceny, ktorým naši výrobcovia bez takej masívnej podpory nedokázali konkurovať. Reálna produkcia potravín, stavy zvierat, plochy zeleniny či ovocia vo veľkom ubúdali. V posledných rokoch badáme o niečo vyšší záujem zo strany štátu o tento sektor, ale čo nás omnoho viac teší, že záujem je tu najmä zo strany spotrebiteľov," zdôraznila.
Upozornila, že ľudia postupne omnoho viac vyhľadávajú slovenské kvalitné potraviny, ktoré nie sú poznačené potravinovými kauzami. "Určitou brzdou v tomto trende je, to treba otvorene povedať, energetická kríza a inflácia, ktoré zvyšujú náklady na výrobu potravín, a tým aj samotné odbytové a spotrebiteľské ceny potravín," doplnila.
"Určite je nutné povedať, že tak ako naše agropotravinárstvo 30 rokov upadalo, sa bude ďalších 20, možno až 30 rokov z toho postupne zotavovať. Ale len pri správne nastavenej podpore zo strany štátu, ktorá sa musí zameriavať najmä na špeciálnu rastlinnú a živočíšnu výrobu," dodala.
"Veríme však, že tak ako pochopili štátnici z iných krajín, že agropotravinárstvo je mimoriadne dôležité a potravinová sebestačnosť nie je len prázdna fráza, tak to raz úplne pochopia aj naši predstavitelia štátu. Na zvýšenie produkcie totiž máme všetky predpoklady - klimatické podmienky, schopných ľudí a ešte stále aj chuť vyrábať," uzavrela hovorkyňa SPPK.
