Bratislava 8. apríla (TASR) - Slovenskí potravinári volajú po väčšom potravinovom vlastenectve. Národné vlády jednotlivých krajín Európy totiž práve v čase pandemickej situácie nového koronavírusu prinášajú konkrétne opatrenia na zvýšenie spotreby potravín. Prečo tomu nie je tak aj na Slovensku? Z radov potravinárov a poľnohospodárov sa ozývajú kritické hlasy a výzva k nevyhnutnej zmene. Uviedla to Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK).

Informovala, že podpora domácej výroby potravín v európskych krajinách na národnej úrovni je v súčasnej zložitej situácii prioritou. Vidíme to napríklad v Chorvátsku, kde všetci verejní uchádzači (najmä v zdravotníctve, armáde a polícii) boli požiadaní, aby uprednostnili domácich výrobcov a obstarali minimálne 60 % potravín z vlastnej produkcie. Zároveň je štát pripravený zasiahnuť a nakúpiť prebytky mlieka od jeho chorvátskych prvovýrobcov a spracovateľov.

Podpora domácich producentov je podľa Holéciovej citeľná aj v Taliansku. Štát napríklad rozhodol, aby sa v krajine najskôr skonzumovali talianske jahňatá a až v prípade ďalšieho dopytu po mäse môžu Taliani voziť jahňatá z iných krajín. To je aj dôvod, prečo slovenskí chovatelia majú už niekoľko týždňov problém s odbytom kvalitnej a mimoriadne zdravej jahňaciny, ktorú už dlhoročne pred veľkonočnými sviatkami vyvážajú práve do Talianska.

Poznamenala, že na Slovensku sa v posledných dňoch v súvislosti s novým koronavírusom hovorilo o vytvorení dostatočnej zásoby potravín pre prípad, že by vypukla mimoriadna situácia v logistike potravinového tovaru v rámci EÚ. Pre médiá to potvrdila aj Správa štátnych hmotných rezerv, podľa ktorej by sa mali zásoby doplniť. O návrhu mala vláda SR rozhodnúť ešte začiatkom apríla, ale nakoniec bol z rokovania stiahnutý.

Holéciová podčiarkla, že podľa SPPK, Potravinárskej komory Slovenska (PKS) a Únie potravinárov Slovenska (ÚPS) nie je dostatočne počuť hlasy slovenských politikov, ktoré by vyzývali ku zvýšenej spotrebe domácich potravín. Je nevyhnutné na všetkých úrovniach v spoločnosti významne podporiť potravinové vlastenectvo tak, aby dlhoročne oslabený potravinársky priemysel na Slovensku bol v súčasnej krízovej situácii dostatočne stimulovaný. V opačnom prípade sa môže stať, že za pár mesiacov už slovenské potraviny jesť nebudeme.

"Správajme sa rovnako zodpovedne ako okolité krajiny. Navrhujeme, aby štát išiel príkladom a prioritne nakupoval slovenské agropotravinárske výrobky na priamy konzum pre organizácie verejnej a štátnej správy – nemocnice, vojsko, domovy sociálnych služieb, atď. A rovnako aby vykúpil od výrobcov prebytky surovín a hotové potraviny do Štátnych hmotných rezerv," uviedol Stanislav Voskár, predseda ÚPS.

"Práve slovenskými výrobkami si pomôžeme navzájom – zabezpečíme potraviny pre ľudí, doplníme štátne zásoby pre prípad núdze a zároveň uľahčíme domácim poľnohospodárom a potravinárov odbyt ich výrobkov. Dnes má dvojnásobne platiť, že naše potraviny majú v prvom rade skončiť na slovenskom stole," dodal Daniel Poturnay, prezident PKS.

Agropotravinársky priemysel nie je podľa Holéciovej len strategickým, ale v čase kríz aj anticyklickým odvetvím národného hospodárstva, keďže potraviny musíme jesť neustále. V roku 2018 v potravinárstve pracovalo viac ako 30.000 ľudí. Odvetvie prináša zamestnanosť aj na vidiek, kde môže vytvoriť nové pracovné príležitosti. Čím viac slovenských potravín skončí na našich stoloch, tým väčší úžitok bude z toho mať aj samotná krajina v podobe odvedených daní a odvodov od agropotravinárskych firiem a ich zamestnancov. Každý jeden ekonomický prínos do štátneho rozpočtu je pritom práve v čase následkov pandémie kľúčovým pre fungovanie krajiny ako takej.

Dodala, že potravinári sú k tejto téme pripravení aktívne komunikovať s Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR, s krízovým štábom MPRV SR a aj s Ústredným krízovým štábom SR, a predkladať nevyhnutné riešenia, ktoré pomôžu zlepšiť výrobu, odbyt a zásobovanie slovenskými potravinami.