Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V porovnaní s rokom 2017 sa vlani záporné saldo zvýšilo o 266,3 milióna eur, teda o 19,3 %. Pri živočíšnych výrobkoch sa zvýšilo o 8,3 %, u potravín, nápojov a tabaku o 18,4 %.
Autor TASR
Bratislava 26. marca (TASR) - Slovensko sa otriasa v návale dovozov zahraničných agropotravinárskych výrobkov. Taký masívny pretlak komodít z cudziny sa v histórii Slovenskej republiky ešte nezaznamenal. Uviedla to hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Jana Holéciová v reakcii na nárast záporného salda zahraničného obchodu SR s agrokomoditami aj v roku 2018.
Podčiarkla, že to potvrdzujú údaje Štatistického úradu SR už za celý vlaňajší rok. Podľa nich bolo saldo zahraničného obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami v roku 2018 pasívne v hodnote 1,648 miliardy eur. Ide pritom o historicky najhorší výsledok v zahraničnom obchode s agropotravinárskymi komoditami na Slovensku.
V porovnaní s rokom 2017 sa vlani záporné saldo zvýšilo o 266,3 milióna eur, teda o 19,3 %. Pri živočíšnych výrobkoch sa zvýšilo o 8,3 %, u potravín, nápojov a tabaku o 18,4 % a pri rastlinných výrobkoch až o 161,4 %, znížilo sa len u tukov a olejov o 6,2 %.
Dovoz poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov podľa Holéciovej predstavoval v roku 2018 hodnotu 4,468 miliardy eur. V porovnaní s rokom 2017 sa zvýšil o 5,5 %. "Na pasívnom salde zahraničného obchodu sa vo veľkej miere podieľajú tie komodity, ktoré si dokážeme na Slovensku sami dopestovať," povedala.
"Už tradične najviac dovážame bravčové, hovädzie, ale najmä hydinové mäso. Kým v roku 2017 sa k nám doviezlo hydinové mäso v čerstvom, chladenom či mrazenom stave v hodnote vyše 100,2 milióna eur, vlani to bolo už za vyše 152,5 milióna eur. Tento nárast potvrdzuje dominanciu najmä dovezenej lacnej hydiny z Ukrajiny," uviedol podpredseda SPPK Marián Šolty.
Na pultoch regálov v obchodoch medziročne stúpol podľa SPPK aj podiel chleba, pekárenských výrobkov, zákuskov, mäsových výrobkov a minerálnych vôd zo zahraničia. V obchodoch je viac aj zahraničných zemiakov, paradajok, koreňovej zeleniny či kapustovín.
"Je dávno 5 minút po 12-tej. Pokiaľ neprijmeme relevantný plán na podporu spracovateľského priemyslu, na úvahy o zvýšení potravinovej sebestačnosti na úroveň 60 % môžeme zabudnúť. Slovensko má potenciál dopestovať viac zeleniny, ovocia, vychovať viac zvierat. Preto sa z neho nesmie stať krajina, kde budeme chovať lesnú zver na poliach, míňať na spôsobené straty financie a odkiaľ budeme poľnohospodársku surovinu len vyvážať a naspäť dovážať už hotové výrobky," podčiarkol Šolty.
Surovinu musí Slovensko spracovávať doma, v našich regiónoch a s našimi ľuďmi tak, aby sa pridaná hodnota tvorila na území SR. "Preto očakávame, že avizovaný zámer tzv. zelenej nafty pre potravinárstvo sa podarí zrealizovať," dodal podpredseda SPPK. Kým dovoz agropotravinárskych výrobkov sa zvýšil, vývoz slovenských produktov, naopak, vlani podľa SPPK klesol o 1,1 %.
Podčiarkla, že to potvrdzujú údaje Štatistického úradu SR už za celý vlaňajší rok. Podľa nich bolo saldo zahraničného obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami v roku 2018 pasívne v hodnote 1,648 miliardy eur. Ide pritom o historicky najhorší výsledok v zahraničnom obchode s agropotravinárskymi komoditami na Slovensku.
V porovnaní s rokom 2017 sa vlani záporné saldo zvýšilo o 266,3 milióna eur, teda o 19,3 %. Pri živočíšnych výrobkoch sa zvýšilo o 8,3 %, u potravín, nápojov a tabaku o 18,4 % a pri rastlinných výrobkoch až o 161,4 %, znížilo sa len u tukov a olejov o 6,2 %.
Dovoz poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov podľa Holéciovej predstavoval v roku 2018 hodnotu 4,468 miliardy eur. V porovnaní s rokom 2017 sa zvýšil o 5,5 %. "Na pasívnom salde zahraničného obchodu sa vo veľkej miere podieľajú tie komodity, ktoré si dokážeme na Slovensku sami dopestovať," povedala.
"Už tradične najviac dovážame bravčové, hovädzie, ale najmä hydinové mäso. Kým v roku 2017 sa k nám doviezlo hydinové mäso v čerstvom, chladenom či mrazenom stave v hodnote vyše 100,2 milióna eur, vlani to bolo už za vyše 152,5 milióna eur. Tento nárast potvrdzuje dominanciu najmä dovezenej lacnej hydiny z Ukrajiny," uviedol podpredseda SPPK Marián Šolty.
Na pultoch regálov v obchodoch medziročne stúpol podľa SPPK aj podiel chleba, pekárenských výrobkov, zákuskov, mäsových výrobkov a minerálnych vôd zo zahraničia. V obchodoch je viac aj zahraničných zemiakov, paradajok, koreňovej zeleniny či kapustovín.
"Je dávno 5 minút po 12-tej. Pokiaľ neprijmeme relevantný plán na podporu spracovateľského priemyslu, na úvahy o zvýšení potravinovej sebestačnosti na úroveň 60 % môžeme zabudnúť. Slovensko má potenciál dopestovať viac zeleniny, ovocia, vychovať viac zvierat. Preto sa z neho nesmie stať krajina, kde budeme chovať lesnú zver na poliach, míňať na spôsobené straty financie a odkiaľ budeme poľnohospodársku surovinu len vyvážať a naspäť dovážať už hotové výrobky," podčiarkol Šolty.
Surovinu musí Slovensko spracovávať doma, v našich regiónoch a s našimi ľuďmi tak, aby sa pridaná hodnota tvorila na území SR. "Preto očakávame, že avizovaný zámer tzv. zelenej nafty pre potravinárstvo sa podarí zrealizovať," dodal podpredseda SPPK. Kým dovoz agropotravinárskych výrobkov sa zvýšil, vývoz slovenských produktov, naopak, vlani podľa SPPK klesol o 1,1 %.
