Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ľadové polia s oziminami, na ktorých sa počas zimy ľudia korčuľovali, sa po oteplení podľa nej premenili na obrovské kaluže s podmáčanou pôdou.
Autor TASR
Bratislava 5. septembra (TASR) - Tohtoročné úrody obilnín boli priemerné, tak ako naznačovali odhady na konci júna, teda približne po dvoch týždňoch, ako obilie začali zbierať najprodukčnejšie regióny južného a juhovýchodného Slovenska. SR však zostane aj po tohtoročnej náročnej sezóne sebestačnou krajinou v produkcii obilnín. Informovala o tom Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK).
"Konštatujeme celkovo priemernú úrodu hustosiatych obilnín, respektíve mierne nadpriemernú úrodu pšenice, ovsa, tritikale, ale podpriemernú úrodu jačmeňa. Úrodu repky olejnej hodnotíme ako podpriemernú. Všetky hustosiate obilniny dali spolu 5,41 tony z hektára (t/ha), čo je menej o 14 % v porovnaní s rokom 2023," priblížila.
Spresnila, že pšenice u členov SPPK dali priemernú úrodu 5,68 t/ha, čo je medziročne menej o 9 %. Jačmene mali výnosy 5,01 t/ha, teda o 14 % menej oproti roku 2023. Raž poskytla úrodu 3,03 t/ha, medziročne nižšiu o 20 %. Repka priniesla výnosy na úrovni 2,78 t/ha, ktoré boli o 22 % nižšie oproti roku 2023.
"Úrody sú rozdielne v závislosti od regiónov, ale veľké rozdiely vieme nájsť aj medzi podnikmi hospodáriacimi hneď vedľa seba. Výrazne ovplyvnili kvalitu a množstvo zrna intenzívne zrážky, krupobitie, silný vietor a premnožené hraboše. Celkovo sa pod tohtoročnú žatvu negatívne podpísali mimoriadne daždivé mesiace, a to už od jesene minulého roka, keď sa siali oziminy," vysvetlila Holéciová.
Ľadové polia s oziminami, na ktorých sa počas zimy ľudia korčuľovali, sa po oteplení podľa nej premenili na obrovské kaluže s podmáčanou pôdou. Najmä na Východoslovenskej nížine, ale aj v niektorých regiónoch na juhu stredného a západného Slovenska, rástla budúca úroda v mimoriadne náročných podmienkach až do začiatku žatvy. V niektorých prípadoch sa poľnohospodári rozhodli poškodené porasty vyorať a nahradiť inými plodinami, napríklad kukuricou, slnečnicou alebo cukrovou repou.
Upozornila, že v roku 2024 išlo o najkratšie trvajúcu žatvu počas najteplejšieho leta od začiatku meraní. Tohtoročné leto nepatrí medzi rekordné len z hľadiska teplôt, ale rekord prinieslo aj poľnohospodárom. Pre ustálené horúce počasie bez zrážok pokosili pestovatelia svoje obilniny a repku v rekordne krátkom čase, a to už za 74 dní. "Takúto rýchlu žatvu sme nemali od roku 2017," podčiarkla.
"Pre porovnanie v roku 2022, keď bolo extrémne sucho a plodiny doslova živorili na poliach, trvala žatva 76 dní. Naopak, najdlhšie trvajúcu žatvu sme mali v roku 2018, ktorá trvala 92 dní a komplikovali ju časté zrážky," doplnila.
"Vzhľadom na vývoj počasia predpokladáme, že pre poľnohospodárov bude náročná aj tohtoročná jeseň. To isté horúce leto a sucho, ktoré pomohlo kombajnom rýchlo pozbierať obilie a repku, totiž ohrozuje ostatné plodiny v pôde, ktoré sa budú zbierať až na jeseň. Ide najmä o kukuricu a cukrovú repu," dodala hovorkyňa SPPK.
"Konštatujeme celkovo priemernú úrodu hustosiatych obilnín, respektíve mierne nadpriemernú úrodu pšenice, ovsa, tritikale, ale podpriemernú úrodu jačmeňa. Úrodu repky olejnej hodnotíme ako podpriemernú. Všetky hustosiate obilniny dali spolu 5,41 tony z hektára (t/ha), čo je menej o 14 % v porovnaní s rokom 2023," priblížila.
Spresnila, že pšenice u členov SPPK dali priemernú úrodu 5,68 t/ha, čo je medziročne menej o 9 %. Jačmene mali výnosy 5,01 t/ha, teda o 14 % menej oproti roku 2023. Raž poskytla úrodu 3,03 t/ha, medziročne nižšiu o 20 %. Repka priniesla výnosy na úrovni 2,78 t/ha, ktoré boli o 22 % nižšie oproti roku 2023.
"Úrody sú rozdielne v závislosti od regiónov, ale veľké rozdiely vieme nájsť aj medzi podnikmi hospodáriacimi hneď vedľa seba. Výrazne ovplyvnili kvalitu a množstvo zrna intenzívne zrážky, krupobitie, silný vietor a premnožené hraboše. Celkovo sa pod tohtoročnú žatvu negatívne podpísali mimoriadne daždivé mesiace, a to už od jesene minulého roka, keď sa siali oziminy," vysvetlila Holéciová.
Ľadové polia s oziminami, na ktorých sa počas zimy ľudia korčuľovali, sa po oteplení podľa nej premenili na obrovské kaluže s podmáčanou pôdou. Najmä na Východoslovenskej nížine, ale aj v niektorých regiónoch na juhu stredného a západného Slovenska, rástla budúca úroda v mimoriadne náročných podmienkach až do začiatku žatvy. V niektorých prípadoch sa poľnohospodári rozhodli poškodené porasty vyorať a nahradiť inými plodinami, napríklad kukuricou, slnečnicou alebo cukrovou repou.
Upozornila, že v roku 2024 išlo o najkratšie trvajúcu žatvu počas najteplejšieho leta od začiatku meraní. Tohtoročné leto nepatrí medzi rekordné len z hľadiska teplôt, ale rekord prinieslo aj poľnohospodárom. Pre ustálené horúce počasie bez zrážok pokosili pestovatelia svoje obilniny a repku v rekordne krátkom čase, a to už za 74 dní. "Takúto rýchlu žatvu sme nemali od roku 2017," podčiarkla.
"Pre porovnanie v roku 2022, keď bolo extrémne sucho a plodiny doslova živorili na poliach, trvala žatva 76 dní. Naopak, najdlhšie trvajúcu žatvu sme mali v roku 2018, ktorá trvala 92 dní a komplikovali ju časté zrážky," doplnila.
"Vzhľadom na vývoj počasia predpokladáme, že pre poľnohospodárov bude náročná aj tohtoročná jeseň. To isté horúce leto a sucho, ktoré pomohlo kombajnom rýchlo pozbierať obilie a repku, totiž ohrozuje ostatné plodiny v pôde, ktoré sa budú zbierať až na jeseň. Ide najmä o kukuricu a cukrovú repu," dodala hovorkyňa SPPK.
