Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Nariadenie o trvalo udržateľnom používaní prípravkov na ochranu rastlín pripravené EK bolo predstavené v júni 2022 a výrazne pobúrilo poľnohospodárov v celej EÚ.
Autor TASR
Bratislava 23. novembra (TASR) - Odmietnutie návrhu euronariadenia o trvalo udržateľnom používaní prípravkov na ochranu rastlín Európskym parlamentom (EP) vníma Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) ako príležitosť na korektnejšiu a odbornejšiu diskusiu s poľnohospodármi EÚ o spôsobe a možnostiach, ako vie európska produkcia potravín nastúpiť na zelenšiu cestu. Uviedla to hovorkyňa SPPK Jana Holéciová v reakcii na stredajšie (22. 11.) rozhodnutie EP.
"Prijatie tohto návrhu by pre slovenské poľnohospodárstvo znamenalo obrovský prepad v produkcii plodín a ako krajina by sme sa stali takmer úplne závislou od dovozu zahraničných potravín, a to aj z tretích krajín," priblížila.
Do lobingu na európskej úrovni sa podľa nej zapojila aj SPPK.
"SPPK sa viac ako rok snažila na európskej úrovni odbornými argumentami usmerniť búrlivú debatu o spôsobe radikálneho zníženia prípravkov na ochranu rastlín v celej EÚ. Zapojili sme sa do viacerých diskusií aj s ďalšími krajinami zo strednej a východnej Európy a spoločne sme v rámci regiónu V4 a konzorcia s českými agrárnymi samosprávami europoslancom vysvetľovali, prečo sú predstavy Európskej komisie (EK) o znižovaní týchto látok výrazne odtrhnuté od reality dosahov tohto návrhu na poľnohospodársku produkciu," informovala.
Pripomenula, že nariadenie o trvalo udržateľnom používaní prípravkov na ochranu rastlín pripravené EK bolo predstavené v júni 2022 a výrazne pobúrilo poľnohospodárov v celej EÚ. "Podľa SPPK by jeho prijatie znamenalo koniec poľnohospodárstva v podobe, ako ho teraz poznáme," podčiarkla.
Sporné pre SPPK neboli len právne záväzné ciele EÚ o polovicu znížiť používanie prípravkov na ochranu rastlín a nebezpečných prípravkov. "Nesúhlasili sme ani s tým, že krajiny, ako napríklad Slovensko, ktoré týchto látok používajú výrazne menej, by museli znížiť ich aplikovanie takmer rovnako než tie európske krajiny, ktoré plodiny pestujú pri niekoľkonásobne vyšších dávkach účinných látok. Najproblematickejší bol zákaz používania všetkých prípravkov na ochranu rastlín v citlivých oblastiach, kam je na Slovensku zaradených takmer 80 % poľnohospodárskej pôdy," podčiarkla.
"SPPK sa bude tejto oblasti naďalej venovať. Budeme sa snažiť o maximálne odborný dialóg s politikmi na domácej a aj európskej pôde. Riešenia sa dajú nájsť len prostredníctvom dialógu s poľnohospodármi a nie vnucovaním nereálnych cieľov, ktoré dramaticky môžu poškodiť potravinovú bezpečnosť krajiny. Poďakovanie preto patrí všetkým slovenským a českým europoslancom, ktorí hlasovali v súlade s prioritami poľnohospodárov oboch krajín," povedal predseda SPPK Emil Macho.
Holéciová dodala, že EP nielen odmietol návrh nariadenia ako taký, ale ani ho nevrátil naspäť na dopracovanie Výboru pre životné prostredie (ComEnvi), ktorý za tento návrh doteraz zodpovedal. "Na ťahu bude teraz pravdepodobne opäť EK. Zintenzívnenie rokovaní o tomto návrhu očakávame najmä po voľbách do Európskeho parlamentu, ktoré sa uskutočnia v júni 2024," uzavrela hovorkyňa SPPK.
"Prijatie tohto návrhu by pre slovenské poľnohospodárstvo znamenalo obrovský prepad v produkcii plodín a ako krajina by sme sa stali takmer úplne závislou od dovozu zahraničných potravín, a to aj z tretích krajín," priblížila.
Do lobingu na európskej úrovni sa podľa nej zapojila aj SPPK.
"SPPK sa viac ako rok snažila na európskej úrovni odbornými argumentami usmerniť búrlivú debatu o spôsobe radikálneho zníženia prípravkov na ochranu rastlín v celej EÚ. Zapojili sme sa do viacerých diskusií aj s ďalšími krajinami zo strednej a východnej Európy a spoločne sme v rámci regiónu V4 a konzorcia s českými agrárnymi samosprávami europoslancom vysvetľovali, prečo sú predstavy Európskej komisie (EK) o znižovaní týchto látok výrazne odtrhnuté od reality dosahov tohto návrhu na poľnohospodársku produkciu," informovala.
Pripomenula, že nariadenie o trvalo udržateľnom používaní prípravkov na ochranu rastlín pripravené EK bolo predstavené v júni 2022 a výrazne pobúrilo poľnohospodárov v celej EÚ. "Podľa SPPK by jeho prijatie znamenalo koniec poľnohospodárstva v podobe, ako ho teraz poznáme," podčiarkla.
Sporné pre SPPK neboli len právne záväzné ciele EÚ o polovicu znížiť používanie prípravkov na ochranu rastlín a nebezpečných prípravkov. "Nesúhlasili sme ani s tým, že krajiny, ako napríklad Slovensko, ktoré týchto látok používajú výrazne menej, by museli znížiť ich aplikovanie takmer rovnako než tie európske krajiny, ktoré plodiny pestujú pri niekoľkonásobne vyšších dávkach účinných látok. Najproblematickejší bol zákaz používania všetkých prípravkov na ochranu rastlín v citlivých oblastiach, kam je na Slovensku zaradených takmer 80 % poľnohospodárskej pôdy," podčiarkla.
"SPPK sa bude tejto oblasti naďalej venovať. Budeme sa snažiť o maximálne odborný dialóg s politikmi na domácej a aj európskej pôde. Riešenia sa dajú nájsť len prostredníctvom dialógu s poľnohospodármi a nie vnucovaním nereálnych cieľov, ktoré dramaticky môžu poškodiť potravinovú bezpečnosť krajiny. Poďakovanie preto patrí všetkým slovenským a českým europoslancom, ktorí hlasovali v súlade s prioritami poľnohospodárov oboch krajín," povedal predseda SPPK Emil Macho.
Holéciová dodala, že EP nielen odmietol návrh nariadenia ako taký, ale ani ho nevrátil naspäť na dopracovanie Výboru pre životné prostredie (ComEnvi), ktorý za tento návrh doteraz zodpovedal. "Na ťahu bude teraz pravdepodobne opäť EK. Zintenzívnenie rokovaní o tomto návrhu očakávame najmä po voľbách do Európskeho parlamentu, ktoré sa uskutočnia v júni 2024," uzavrela hovorkyňa SPPK.
